Drahá, život máš iba jeden… A možno sa teraz nachádzaš vo veku, kedy sa ti to veľmi nezdá, ale dovoľ mi, aby som ti ako tridsiatnička povedala jednu vec… Tvoj život preletí strašne rýchlo. Niektoré jeho etapy sa ti budú zdať nekonečné, iné zasa ubehnú ako jeden krátky okamih. Ale vždy, keď sa obzrieš späť, si uvedomíš, že sa ti uplynulé roky minuli šialeným tempom.
A vieš, čo je vtedy najdôležitejšie? Aby si ten rýchlo plynúci život prežila s niekým, kto za to stojí. Na mieste, ktoré si zaslúžiš a kde budeš šťastná. Aby si sa cítila rešpektovaná, ocenená a milovaná. Aby si vždy, keď požiadaš o pomoc, ju aj dostala. Aby si mala komu povedať, čo ťa trápi. Aby si bola obklopená ľuďmi, ktorí ti dovolia byť sama sebou a ty sa pre to nikdy nebudeš musieť cítiť vinne alebo trápne.
unsplash.com
Je to viac ako dôležité…
Pretože raz to budeš ľutovať. Ten čas, ktorý budeš vnímať ako premrhaný, lebo si ho strávila s niekým, kto nebol stvorený pre teba. Bude ti ľúto chvíľ, ktoré si prežila tam, kde ťa nevedeli dostatočne oceniť. Budeš ľutovať okamihy, kedy si bola s niekým, s kým to nebolo ono, pretože si musela popierať samu seba.
Tiež som kedysi myslela, že si v živote veľa nenavyberám. Že musím rešpektovať to, čo mi život dá a že nemám žiadnu silu ani moc to zmeniť. Podceňovala som sa a dlho som v sebe nenachádzala odhodlanie pýtať si viac. Chcela som pracovať na aj takých vzťahoch, ktoré si moje úsilie nezaslúžili. Tolerovala som veci, ktoré mi ubližovali. Dúfala som v zmenu, ale nebola som schopná pre ňu nič urobiť. Jednoducho som len pasívne prijímala, čo mi bude ponúknuté – to dobré aj to zlé.
Až neskôr som pochopila, že k životu musím pristupovať inak…
Pochopila som, že musím byť dravá. Že ak mi niečo nestačí a mám na viac, musím sa sama postarať o to, aby to do môjho života prišlo. Že nemôžem zostávať niekde alebo s niekým, kto mi nie je ochotný dať to, čo mu viem ponúknuť ja. Že si zaslúžim viac. Že aj ja môžem byť milovaná úprimne…
Keď som pochopila, že si zaslúžim lásku, úctu a ocenenie, vôbec nebolo ťažké odstrániť všetkých, ktorí verili v opak. Odišli sami. Začali to cítiť – že už nado mnou nemajú takú moc a prestala som ich baviť. Prestala som na nich visieť, pretože sa zmenilo niečo dôležité – už som nebola od nich závislá. Už som si mohla vybrať medzi sebou, samotou a nimi. A oni boli mojou poslednou voľbou.
Tak sa, prosím, neboj odchádzať. Nemaj strach pred novým začiatkom. To, čo ťa viaže k tým nesprávnym ľuďom, nie je láska. Je to podceňovanie samej seba. Sú to obavy, ktorými ťa straší tvoje nízke sebavedomie.
unsplash.com
Ak raz pochopíš, že za niečo stojíš, nikdy nedovolíš, aby si sa pripútala k niekomu, ku komu nepatríš…
Neboj sa odísť, ak ťa láska druhým vedie k tomu, že prestávaš milovať seba.
Neboj sa odísť, ak cítiš, že dokážeš viac.
Neboj sa odísť, ak vieš, že si len možnosťou, nie voľbou.
Neboj sa odísť, keď nedostávaš to, čo dávaš ty.
Neboj sa odísť, ak sa ti zdá, že ti druhí nerozumejú.
Neboj sa odísť, ak si ťa niekto neváži.
Neboj sa odísť, aj keď ti iní hovoria, že to raz oľutuješ. Ľudia ťa budú odhovárať a nedoprajú ti pozitívnu zmenu. Pretože sami sú príliš ustráchaní a nevedia sa k nej odhodlať.
Nikdy nedovoľ, aby ťa strach z nových začiatkov pripútal k takým ľuďom a k takým miestam, kde strácaš vlastné šťastie.
Autor: Tami
Coverphoto: Photo by Brittani Burns on Unsplash
