Takmer každá z nás sa bojí samoty. Už len to slovo vo vás určite vzbudzuje negatívne emócie. Sú medzi nami aj frajerky, ktoré ju zvládajú s gráciou a úsmevom na perách. Veľký rešpekt pred vami dievčatá… Samota vás môže naučiť viac, ako si myslíte. Niekedy je to dokonalá očista pre telo i dušu.
Viac ako samota mi však strach naháňajú dnešné moderné zoznámenia a neskôr vzťahy.
Dodnes som neprišla na to, kto za tú apokalypsu môže. Sme takí leniví, že sa vo väčšine prípadov zoznamujeme už len cez sociálne siete. Uverejňujeme o sebe upravené, vyfiltrované fotky, ktoré nie úplne korešpondujú s realitou. Pri písomnej konverzácii, cez nespočetné množstvo obyčajných zoznamovačiek, hovoríme o sebe tú skrášlenú pravdu, ktorá často neexistuje, ale veľmi by sme chceli, aby existovala. V tom neuveriteľnom množstve rýb a rybičiek, ktoré v tom danom akváriu plávajú, je náročné nájsť niekoho, kto je reálny, normálny a zaujímate ho vy ako osoba a nie vaše použité nohavičky, pančušky a nahé fotky.
Ak máte šťastný deň, tak vaša konverzácia môže prerásť aj do niečoho väčšieho ako je len: Ahojky, ako sa máme? Čo porábame?. Ak sa to podarí, máte už len malý krôčik k tomu, aby ste sa namotali. Nevadí, že sa nevidíte, nepočujete, necítite a vlastne ste ešte nikdy neboli reálne spolu. Uspokojíte sa s virtuálnym životom a virtuálnou láskou. Málo nám stačí. Naozaj. Neviem, či za to môže vývoj, všetky naše aplikácie a nonstop prístup k internetu, alebo si za to môžeme sami.
Sme lační po láske, ale povrchní, pretože máme málo času, chceme veľa, ale na druhej strane sa nechceme rozdať.
Chceme to najlepšie, ale chceme to zadarmo. Naše vzťahy sú rýchle, materiálne a často sa skončia rýchlejšie ako vôbec začali. Nevieme, čo chceme, lebo máme pocit, že môžeme mať všetko. Zaľúbime sa rýchlosťou blesku a naše nahé telá ponúkame ako na tácke. A potom príde bod, keď vás ten druhý omrzí. Napíše niekto lepší. Krajší. Výnimočnejší. Niekto, kto má viac času na vyťukávanie ako vy. A zrazu ste sama. Bum.
“Nič sa nedeje, zapnite internet, v akvárku je ešte mnoho rýb.” Lovte. S čistým srdcom, ak vám takéto šťastie postačí.
Niekde sa stratila naša vytrvalosť. Nechceme byť samé, lebo je to trápne a nevýhodné, chceme sa cítiť milované a uspokojíme sa aj s tým, čo nám vlastne nevyhovuje. Ale dokedy? Stále dookola sa točíme v bludnom kruhu povrchných vzťahov a živíme ich presedenými minútami pred notebookom.
Vieme, čo nechceme a predsa to žijeme. Vieme, čo chceme a predsa za to nebojujeme. Nechávame sa unášať dnešnou modernou dobou namiesto toho, aby sme si vybrali vlastnú cestu.
coverphoto: www.pexels.com, foto: www.iwastesomuchtime.com
