Mávala som chvíle, kedy som prestala myslieť na všetko okolo a pred očami som mala len teba. Nevnímala som okolitý svet ani ľudí. Akoby zrazu všetko zmizlo a boli sme len ty a ja. Boli sme spolu na tom mieste, kedy sme sa prvýkrát zblížili. Všetko bolo ako predtým. Smiali sme sa, boli sme sami sebou, na nič sme sa nehrali a ja som bola šťastná. Pri týchto predstavách som sa vždy pousmiala. Avšak tieto skreslené predstavy, ktoré boli zrejme spôsobené tvojou neprítomnosťou, trvali sotva záblesk sekundy.
Stačilo mi znovu vidieť tvoju fotku alebo ťa stretnúť na ulici a moje srdce akosi zareagovalo. Akoby cítilo, že v blízkosti je niekto, kto nikdy nemal odísť. Akoby ho bolelo to, že už s ním nikdy nebude ten, ktorý to vždy sľuboval. Akoby sa cítilo podvedené. A mne to dávalo značne najavo. V hrdle sa mi objavila obrovská hrča a ja som sa snažila potláčať slzy. Lenže sila toho smútku bola obvykle oveľa silnejšia než ja.
tumblr.com
Koľkokrát som sa dokonca rozplakala pred tebou. Cítila som sa taká zraniteľná. Totálne ma to „zložilo“ a ty si to vedel. Videl si to. Snažil si sa ma ukľudniť. No len zato, že ťa trápil pocit viny, nie zato, že ťa skutočne mrzelo vidieť ma v takom stave. Na moje prejavy o tom, ako ťa ľúbim a čo všetko pre mňa stále znamenáš, si nemal slová. Len si na mňa smutne s ľútosťou pozeral.
Vtedy som si ešte neuvedomovala, čo ten pohľad znamená. Neuvedomovala som si, že v tej chvíli by si mal niečo povedať. Jednoducho mi stačilo, že si tam, že ma objímaš a že „je všetko v poriadku“. Už vtedy som však vedela, že tú chvíľu si musím poriadne vychutnať. Pretože ako každá chvíľa s tebou, tak ani táto netrvala akosi dlho. Hoci si vravel toľko vecí…
Boli to veci, ktoré budem mať poriadne dlhý čas vryté do pamäte. Ak vôbec niekedy zmiznú. Tie slová sú vo vzťahoch bežné, no mne vyčarili úsmev na tvári hneď, ako si ich vyslovil. Moje telo vždy zaplavil pocit, aký mávajú malé deti, keď sa pred búrkou poriadne zavŕtajú pod paplón. Všetky negatívne veci a problémy v mojom živote v ten okamih zmizli.
Teraz neviem, čo bolo horšie. Či to, že som si myslela, ako mi vravíš pravdu, alebo to, že ty si dávno vedel, že to pravda nie je.
Veľa mužov vraví o budúcnosti len preto, aby dosiahli svoje ciele v prítomnosti. Lenže, drahý, mne to zlomilo srdce.
tumblr.com
Spočiatku som nechcela rozmýšľať o tom, že to tak má byť. Nedokázala som si túto myšlienku či skutočnosť pripustiť. No ono to tak asi skutočne byť má. S odstupom času si uvedomujem veľa vecí. Napríklad to, že nie všetko s tebou bolo dokonalé. Nehovoril si len veci, ktoré ma robili šťastnou. Povedal si veľa slov, ktoré ma ranili. Ďalšia, a zároveň najväčšia, chyba bola práve tá, že si naozaj len a len rozprával. Skutky nikde, dôkazy nikde. A ja slepá som to nevidela.
Toľkokrát si vravel len o sebe. Nevadilo mi to, pretože som sa o teba zaujímala. Žiaľ, v tvojom prípade to tvrdiť nemôžem. Neskôr som to všetko začala vidieť zreteľnejšie a zložila som si ružové okuliare. Veľmi zlé bolo však to, že akonáhle som bola jednou nohou z toho vonku, stiahol si ma späť. Jediným dotykom, slovom, pohľadom. A ja som ti to dovolila.
Lenže teraz už viem, že nám obom bude lepšie bez toho druhého. Každý máme zrejme v živote iné priority. Sem-tam to síce ešte zabolí, keď si spomeniem. Lenže už spomínam menej a menej. Snažím sa obklopovať ľuďmi, s ktorými nemám čas myslieť na to, ako nám to nevyšlo.
Možno je naozaj pravda to, čo sa vo svete vraví. Možno má naozaj každý na svete niekoho, s kým má zostať a má mať ten pocit, ktorý som mávala ja s tebou. A možno skúsenosť s tebou bola len akousi prípravou na niečo oveľa plnohodnotnejšie. Možno by som po prvýkrát nedokázala dávať a prijímať toľko lásky. Možno bola toto nejaká skúška a teraz som pripravená pohnúť sa ďalej.
Sebavedomá a silná.
