Som žena. Silná žena. Ale plačem. Plačem, keď sa mi vynoria spomienky, ktoré sú tak bolestivé. Tie, ktoré by ste najradšej vymazali zo svojej hlavy. Alebo prinajmenšom v mysli ich zamkli do priehradky s názvom – Už nikdy viac. A práve keď som sa cítila tak zničená. Vtedy, keď ma pocit bezmocnosti držal niekoľko dní. Ty si tu nebol.
Chcela som sa schovať pred celým svetom do tvojho objatia. Cítiť tvoju vôňu, teplo tvojho tela. Cítiť všetok ten pokoj, ktorý som práve vtedy tak potrebovala. Nič viac som nechcela, len objatie…
Viem, nebol si súčasťou môjho života, keď sa mi to dva roky dozadu stalo. Ale teraz si už v mojom živote bol. Milovala som ťa. A tak veľmi potrebovala pri sebe.
pinterest.com
Dva roky dozadu…
Pamätám si to, ako by to bolo dnes. Ako som šťastná s očakávaním dobrých správ sedela u doktora. Ten jeho ľútostivý pohľad, tie oči – vidím ich aj dnes. A jeho slová: „Nebije mu srdiečko, je mi to ľúto.“
Nechápala som vtedy, čo mi to hovorí. Nechápala, veď ja som ho cítila. Cítila som, že je vo mne. Veď práve tam malo byť chránené a v bezpečí.
Nič s tým nemôcť urobiť… Vtedy len čakať som mohla, kým som si ľahla na operačný stôl a zobudila sa bez neho, bez tej čistej dušičky vo mne.
Zomrelo. A kus zo mňa vtedy s ním.
Poznáte ten pocit, keď chcete kričať z plného hrdla? Vykričať všetku tú bolesť a vlastne nemáte na koho… Keď sa cítite zrazu tak „prázdna“.
A keď si sa v mojom živote objavil TY…
Zrazu to bolo iné. Tá bolesť nebola taká „hrozná“. Vtedy, keď to na mňa doľahlo, tak veľmi som ťa potrebovala… Nechcela som vtedy počuť žiadne „nabudúce“, žiadny iný deň. Veď niekedy nie sú žiadne druhé šance, žiadne prestávky v živote. Je len „tu a teraz“! Ale, ty si „tu a teraz“ nebol…
pinterest.com
Viem, že to, čo bolo, zmeniť nemôžem, ale dnešok je len v mojich rukách. Teraz som si istá, že to takto malo byť. Moje srdce potrebovalo viac času, aby si pripustilo to, čo moja myseľ vtedy vedela…
Že je na čase, aby som tu – pri tebe – ja nebola…
Ako sa hovorí, buď zabuchnúť dvere, až budú pánty rinčať… Alebo obrátiť list v knihe. Veď uznaj, v tej knihe je oveľa viac než len jediná stránka, na ktorej som bola zaseknutá až príliš dlho.
Ľahké je toto napísať. Ale realita? Keď sú v tom všetky city, všetky spomienky? Ach, ťažké… Ale nie nemožné!
A práve to, že život je „tu a teraz“ si uvedomujem, aké je úžasné mať v živote ľudí, vďaka ktorým získavam môj úsmev pomaly späť. Ja vás oceňujem! A obdivujem!
„Strážni anjeli našich životov sa vznášajú v takých výškach, kam my nedohliadneme. Oni však stále vidia nás.“ (Jean Paul Richter)
Som neskutočne vďačná, za vás všetkých…
Za skvelých ľudí na tomto svete. Za skvelú kamarátku, ktorá ide s vami behať, aj keď sa jej nechce. Lebo vie, že to nie je len o behu… Za človeka, ktorý v zime prejde pol mesta v mikine a teplákoch, lebo len z jednej správy vycíti, že nie ste v poriadku… Za človeka, ktorý utečie z práce a venuje vám pol dňa, len aby ste pri tom jazere nesedeli osamote…
orakulum_vizii
Toľko tam bolo v tých predchádzajúcich vetách slovíčka LEN. Ale vedzte, pod tým „len“ sa neskrýva niečo maličké… Sú to pre mňa obrovské skutky. A ja ich vidím! A ďakujem.
Myslím, že každý máme v živote takýchto ľudí…
Ľudí, s ktorými si rozumieme aj bez slov. Prosím, neber to ako samozrejmosť! Povedz im to! Tak ako ja…
A možno práve ty si „anjelom strážnym“ pre niekoho a ani o tom nevieš! Veď tak to býva, no nie? Práve tí, ktorí nám tak pomáhajú, si to väčšinou neuvedomujú. Dávajú toľko lásky naokolo seba a nečakajú, že im to bude vrátené… Nepoznajú lásku s podmienkami…
Možno pre niekoho stačí pri pohľade do očí sa len usmiať…
Možno pre niekoho stačí, keď mu dáš kúsok tvojho času a opýtaš sa, ako sa má…
Možno pre niekoho stačí, keď prejavíš záujem o jeho prácu…
A možno toto všetko robíš a ani si neuvedomuješ, čo všetko sa za týmito malými skutkami skrýva.
Možno si práve ty človekom, ktorý mení životy ľudí okolo seba. Rozhliadni sa!
Vďaka vám, je naša Zem úžasným miestom.
Autor: RTA
Coverphoto: Photo by Andrik Langfield on Unsplash
