“Možná, že některé ženy nemají být zkroceny. Možná prostě potřebují svobodně běžet tak dlouho, dokud nenajdou někoho stejně divokého, kdo poběží s nimi.”
Čítala som to raz ako popis ku jednej zaujímavej fotografii. Na tej fotografii bola púšť. Púšť a na nej jedna obyčajná, ničím nezaujímavá dodávka. Na jej streche sedela žena v roztrhanej károvanej košeli s hnedým cowboyským klobúkom na hlave. V jednej ruke držala už skoro vyhasnutú cigaretu a v druhej bublifuk.
Na nohách mala rozopnuté jazdecké čižmy spustené z lýtka niekam ku členkom. Fúkala do ružového bublifuku a vôbec sa nezaoberala tým, že je tam sama. Fúkala bublinky. Usmievala sa. Bola šťastná. Šťastná, pretože jej patrí svet. Nepatrí tak majetnícky, ako to poznáme zo života. Bola šťastná, lebo má svet len pre seba. Dodávku, ktorá ju zavezie, kam len bude chcieť. Dodávku, ktorá sa na nič nepýta. Dodávku, ktorá od nej nič nechce. Sadne a vezie sa. Kam len chce. Je síce sama, ale po skúsenostiach, ktorými si prešla, nemá chuť na ľudí. Nechce ich stretávať, spoznávať, chce len kúsok ticha a vetra v strede púšte. Moment, kedy je sama so sebou. Sama so svojimi myšlienkami.
weheartit.com
Niekde vnútri v nej drieme ten pocit, objať niekoho. Ten pocit pobozkať niekoho, ale je zakliesnený tak hlboko, že nemá šancu vyjsť navonok. Je to takto lepšie. Nemá chuť už riešiť podobné problémy ako naposledy. Nechce spoznať človeka, ktorý spozná to najlepšie z nej a odíde. Chce spoznať niekoho, kto s ňou prežije všetky tie bláznivé dni. Chce na tej streche dodávky sedieť aj hodinu. Hodinu bez slova. Hodinu bez toho aby sa jej niekto opýtal “čo jej je”.
Chce zoskočiť z dodávky a bežať prériou. Bežať, dokým jej bude stačiť dych. Bežať do tmy, kým nezačnú presvitať prvé hviezdy. Potom si ľahnúť na zem a sledovať ako sa tlačia jedna pred druhou. Ležať a premýšľať. Premýšľať o tom, aký asi bude. Bude vysoký. Jednoznačne. Nemôže byť nízky, aj ona je vysoká. Nesedelo by to pri tanci. Bude mať iskru v očiach.
Bude za každé bláznovstvo, ale s rozvahou. Bude úctivý k svojim rodičom. Bude pozorný k starším ľuďom a bude si vážiť každú ich radu. Bude vedieť oceniť jej kuchárske umenie, aj keď bude akokoľvek hrozné. A to bude. V začiatkoch rozhodne.
Bude si užívať každý jeden moment leta, ale nebude ani nadávať na zimu. Bude mať široký biely úsmev. Nie taký Hollywoodsky ako z filmu. Bude jemný, ale o to viac ligotavý. Bude mať rád deti. Tak strašne rád, že sa nebude vedieť odtrhnúť od spoločnej hry. Bude veriť na zázraky a na sny. Bude vedieť, že to, čo si vysníva, sa raz aj stane a nikdy neprestane snívať. Nikdy. Bude mať plán do budúcnosti, ktorý neprezradí len tak hocikomu.
Bude si strážiť svoje tajomstvá. Bude veriť, že jedného dňa aj on nájde niekoho, kto si o ňom vytvára imaginárnu predstavu a zapadnú do seba ako kúsky skladačky. No teraz je niekde tam v diaľke a asi aj on vytvára obraz svojej milovanej. Raz sa stretnú a budú bežať spolu. Až do konca síl.
