V slová ako navždy, nikdy a sľubujem som odjakživa neverila. Prichádzali z každej strany, pretože niektorí ľudia nad slovami príliš málo premýšľajú. Hovoria ich len tak, akoby zabúdali, že môžu v nás niečo zanechať. Sľubujú lásku, pomoc, pochopenie. No pri prvých prekážkach to vzdajú.
Tebe som uverila všetko. Nielen kvôli láske, ktorú som cítila, dávala aj prijímala, ale najmä preto, že ty si vždy slová premenil v činy. 

Dokonca slová ako také neboli potrebné. Len si bol a dennodenne si ma robil šťastnou. Čo môže byť zlé na živote, keď ho tráviš s osobou, ktorú miluješ? Mali sa nám skrížiť cesty, spojiť na istý čas sny, naučiť sa jeden od druhého brať aj dávať. 

Prijímať a rozdávať. Počúvať a byť vypočutý. Vnímať sa navzájom, rešpektovať sa, milovať, tolerovať, odpúšťať si. Robiť pre seba tie najmenšie maličkosti, ktoré dohromady robili tú krásnu lásku, ktorú sme medzi sebou mali. 

unsplash.com

Ja sa ale nehnevám, že si odišiel… 

Bola to tvoja cesta, nie moja. Tvoje rozhodnutie, nie moje. Proste tvoja voľba. A z celej tejto veľkej a úprimnej lásky mi zostali potom len spomienky. Láska vo mne naďalej zostala, len ju teraz rozdelím medzi iných ľudí. 

Nie každý človek v tvojom živote ostane navždy. Niekto v ňom bude len na okamih, niekto na dva. No potom sú tu ľudia, ktorí sú v tvojom živote, odkedy sa len pamätáš. Stoja pri tebe v dobrom aj zlom, v zdraví aj chorobe, šťastí či nešťastí… 

Skrátka vtedy, keď ich potrebuješ… 

Pretože láska, to nikdy nebolo len slovo. Láska je to, čo ľudí spája. Nech už je akéhokoľvek druhu. Či je to k mužovi, ktorý ťa nevymení za druhú, či k rodine, priateľom. Ak sa pri spomienke na nich pousmeješ, nenosíš v sebe žiadnu zlosť. 

Sú takí, ktorých nemôžeš vidieť, no vieš, že ich máš. No každý človek v tvojom živote, či dobrý, či menej, ti dáva lekciu. A potom je to o tebe, ako ju prijmeš. Pretože každý z nás je minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Sme výsledkom genetiky, znamenia, vedomostí a každej chvíle, ktorú sme kedy prežili so všetkými tými ľuďmi, ktorých sme stretli. 

Môžeš pozerať na chyby iných, no najlepšie sa poučíš z tých vlastných. Môžeš byť introvert či klaun, najlepšie sa budeš cítiť, keď budeš sám sebou. 

unsplash.com

Budú ťa spoznávať, milovať, odsudzovať, pomáhať, ubližovať… 

Nie každý, koho budeš mať rád, ti bude chcieť pomôcť. Nie každý, komu budeš veriť, bude pri tebe, keď ho budeš potrebovať. Budú i takí, ktorí ťa opustia, hoci to nechceli. Sľúb si, že sa naučíš milovať život. Treba ho žiť a nie prežívať. 

V momente, keď si uvedomíš, že nie si povinný svoje správanie vysvetľovať iným ľuďom, sa začnú diať tie správne veci. Keď bude všetko dobré, pozrieš sa späť a budeš šťastný, že si to nevzdal.

Prestaň sa obhajovať pred ľuďmi či sám pred sebou… 

Kľúč je v tom prijať sa a mať sa rád. So všetkými nedokonalosťami. Nájsť všetky tie veci najskôr sám v sebe a potom byť pripravený na taký druh lásky. Ľudí môžeš spraviť šťastnými, len ak si šťastný TY sám! 

A nebude to vždy ľahké… Prídu aj ťažké časy. Bude to smutné, trocha to zabolí, poplačeš si, ponadávaš. Dôležité je len to, čo chceš ty a čo je pre teba šťastie. Nečakaj naň, vytvor si ho. Pretože každý ho inak vníma, inak prijíma, inak prežíva. 

Vraví sa, že najväčším nepriateľom je náš strach…

Brzdí, obmedzuje, má milión proti a žiadne pre. Existuje v toľkých podobách, že jeden človek za jeden život ho nestihne dokonale spoznať. Lenže ak dnes je len dnes, tak načo sa báť?

„Carpe diem“ – len na tom skutočne záleží…

Autor: Monika Czaniková

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Často počúvam od iných ľudí...

Coverphoto: Photo by Hunter Matthews on Unsplash

Facebook komentáre