Tak a ja ťa ešte nejaký čas budem potichu bez svedkov ľúbiť. Zdá sa, že stále ubehlo málo času na to,  aby sa stal opak. Tak budem robiť všetky veci so skrytou láskou k tebe… Nebudem ju vyháňať, nebudem s ňou bojovať. Zdá sa, že sa jej nedá vysvetliť, čo sa medzi nami stalo, akú bolesť sme si spôsobili, koľko chýb sme urobili. 

Ona nepočúva, ona vie…

Možno ešte lepšie, ako sme vedeli my dvaja. Prežila som s ňou to najkrajšie obdobie, zažila som, aké to je milovať bezpodmienečne, aké čarovné dokáže byť postupne a pomaličky sa do niekoho zamilovávať. Tak ako to napísal John Green v jeho Na vine sú hviezdy, zamilovávala som sa do teba, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaly… Až nakoniec úplne. 

pinterest.com

Cítila som, že je to tak správne, bolo to správne. Tá čistá láska nemôže za nič, čo sa stalo, ona bola v správnom čase na správnom mieste. Tá láska nás hriala, ako keď sedíš pri krbe v chladný jesenný večer. Poskytla mi na chvíľu domov, miesto, kam som sa rada vracala. 

Neverila som na takú lásku, až kým neprišla spolu s tebou… 

Nikdy jej to nebudem mať za zlé, že ostala, hoci sme neostali my. Nikdy jej nebudem mať za zlé, že mi ťa spolu s osudom priviedli na môj chodníček životom. Tá láska nemôže za okolnosti, nemohla za závisť iných ľudí okolo nás. 

Zaslúžili sme si ju, nepochybujem o tom, hoci sme k nej neboli vždy úctiví, zaslúžili sme si prežiť takú lásku… Spoločne. Vyháňala som ju snáď tisíckrát, tisíckrát som sa jej snažila vysvetliť, že sa už nevrátiš, že si odišiel, no moja snaha bola márna. 

Tisíckrát som si priala, aby ťa zaviedla späť ku mne – ako maják nasmeruje lode do prístavu. 

Dúfam len, že si ju pamätáš, že si pamätáš, čo nám priniesla. Dúfam, že si pamätáš, akí šťastní sme s ňou boli. Nechám ju dozrieť ako hrozno v tokajských sadoch. Nechám, nech ma tíško naplňuje, nech ma tíško bolí. Nechám jej svoj čas, ten, ktorý sme si my spoločne už nedali. 

pinterest.com

Nebudem ju nenávidieť a silou-mocou sa snažiť zamilovať sa do niekoho iného. Dnes už viem, čo všetko obnáša nedobrovoľne pustiť človeka, ktorý mal byť tvojím posledným. Dnes viem, že lepiť nezahojené boľačky nasilu niekým novým ma nevylieči. Veď som to ani neskúšala, načo aj… 

Viem, že bola silná, odvážna, pokojná, milujúca a mala byť večná. 

Nebudem ju nútiť ani kvôli nej roniť slzy, naučila ma príliš veľa, zmenila ma na lepšiu verziu mňa samej. Škoda, že to nemôžeš vidieť spolu s ňou aj ty. 

Nebudem už okolo nej stavať Berlínsky múr, nebudem sa tváriť, že som ťa nemilovala a nebudem sa tváriť, že si nenosím chyby na svojich pleciach. Viem, že ju nevymažem ako naše spoločné fotky, viem, že sa nedá odstrániť z priateľov či z telefónneho zoznamu…

Ešte chvíľu u mňa bude nájomníkom neplatičom, rozhádže mi obývačku, nepovie prepáč a ani ju neuprace. Budem sa s ňou zobúdzať a budem s ňou zaspávať. Poprajem jej dobré ráno, dobrú noc a pekný deň.

Nebudem jej nosiť na prah dverí výčitky, hnev ani nenávisť. 

Tá láska nedostala ultimátum, nedostala kolkovanú žiadosť na odchod spolu s tebou. Dúfam, že ty si šťastný, dúfam, že už nezápasíš s nechceným nájomníkom v tvojom srdci. Ja len dúfam, že si vyliečený, niekde tam príliš ďaleko odo mňa, ale stále príliš blízko môjho srdca. Prajem ti to zo všetkého najviac, hoci priznať si to bolí tú lásku vo mne, ktorá to nepochopila.

Ale dnes som už múdrejšia, dnes už viem…

Autor: @dalejsalenpise

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prosím, nepokračuj v tom

Coverphoto: Photo by Kate Williams on Unsplash

Facebook komentáre