Dnes to nebude o chlapovi. Teda bude, ale nie tak úplne. Dnes to bude veľmi úprimný článok. Nerozumiem, ako sa dvaja ľudia dokážu od seba tak veľmi vzdialiť. A to kvôli mužovi. Samozrejme, ak to číta muž, bude to kvôli žene. Určite ste to zažili aj vy. Boli ste neodlučiteľná dvojica… Obe nezadané, nespútané, šialené. No prišiel moment, ktorý to zmenil. A ja naozaj ničomu nerozumiem. Prajem ti len to najlepšie – tu úprimnú lásku, to šťastie.
unsplash.com
Ale prečo, keď sme vo vzťahu, zabúdame na tých, ktorí tu boli, keď ten vzťah nebol?
Na tých, ktorí tu boli skôr? Ako môže niekto tak rýchlo zabudnúť? Vymeniť? Nahradiť? Pretože z dlhodobého hľadiska, keď dávaš jednému človeku úplne všetko – a povedzme si pravdu, stále, keď sme vo vzťahu, nemáme vôbec isté, že spolu budeme „navždy“… Potom nám neostane nič. Len prázdno.
Zahodili sme všetko a všetkých len kvôli jednému človeku. Vážne? A vy si naozaj myslite, že ten človek bude trpezlivý donekonečna? Že ste mu tým všetkým neublížili? On vám aj zavolá, napíše… No žiadna odozva, iba ak sem-tam, aj to horko-ťažko. Tá osoba, ktorá bola prvá, presne tá, čo vedela o vás všetko.
No teraz nevie nič…
Ja ti to prajem, no nebudem tu večne – vtedy, ak si ty nájdeš čas. Sú to silné a tvrdé slová, no takto to vidím a cítim. Doteraz si ma nepresvedčila o opaku. Spomenula si si na mňa, keď si sa cítila osamelo. Samozrejme, bolo to vtedy, keď ON bol v práci alebo práve nemohol byť s tebou. Vtedy si ten čas mala…
Je mi to ľúto, no neostáva mi nič iné, len to prijať a ísť si svojou cestou. Je to úplne v poriadku, že vám do života príde niekto na určitý čas. Potom odíde a možno sa vaše ešte cesty spoja. No už to bude iné.
A preto aj ja som iná. Hovorí sa, že tie pravé priateľstvá sa nikdy neskončia. No ja som z tohto nášho len unavená… To musí človek pochopiť naozaj až časom – že byť pripútaný na jednu osobu nie je zdravé. Bola som tu, ale už nevládzem.
Autor: Alenosis
Coverphoto: Photo by Daniel Corneschi on Unsplash
