Ten pocit, keď ti začne chýbať niekto, kto ti už už raz prestal chýbať… Bol to len krátky útržok z toho všetkého, čo bolo medzi vami, ktorý sa ti vrátil. Niečo, čo sa vlastne nikdy ani nestalo a možno preto to bolo také krásne. Ty si sa zobudila zo sna a aj keď si si to nechcela priznať, po dlhej dobe bol ten sen lepší ako ten neporiadok, v ktorom práve žiješ. Možno je to len zhoda okolností, času, toho všetkého ťažkého, čo sa ti práve deje.Si oslabená a jediné, na čo sa chytáš, je to, čo ťa kedysi takou slabou urobilo. Vieš to. Cítila si to. Ten pocit, keď ti chýba. Keď ti znova začal chýbať ten, ktorý raz už prestal. Ako je to vôbec možné? Veď si už niekde inde ako vtedy, s niekym iným…
Znova sa ti tam dostal. Do hlavy, do duše. Znova si cítila tú silu, ktorá ťa ovládala, keď si na neho myslela príliš, každý deň, každou bunkou tvojho tela.
pexels.com
No on to nikdy nevidel…
Pozeral sa, no so zatvorenými očami. Nechal ťa tam stáť bez neho. Vtedy, keď si chcela počuť, že je pri tebe. Vtedy, keď si chcela kamaráta, ktorý by ti povedal, že to všetko sa spraví a bude to dobré. Vtedy, keď bola v tvojom živote len strata. On odišiel tiež a bolo mu jedno, že trpíš. Prečo?
Veď keď máme niekoho radi… Skutočne radi… Aspoň trošku. Nech sa deje čokoľvek, podporíme ho v najhoršom. Veď sa poznáme, veď boli časy, kedy ste si denne hovorili o všetkom. Veď aj jemu, keď bolo ťažko, podporila si ho. Prečo to nevrátil, prečo ti nedal kúsok tej podpory, ktorú si potrebovala? Prečo si sa dostala do situácie, v ktorej akoby si ho vôbec nespoznávala?
Neurobil to, čo má človek, ktorý má nejaké city, urobiť…
Akoby žiadne nemal. Akoby necítil. Akoby bol chladnejší ako noc.
A vieš, že možno aj je? Pozri sa na neho teraz trošku inak. Skús to. Nepozeraj sa na neho ako na muža, ktorý ti blúdi mysľou, ktorý ti kradne myšlienky a spomienky taktiež. Ako na muža, ktorého máš rada. Pozri sa na neho ako na človeka. Ako ho vidíš? Ako…
Človeka, ktorý ti nejako pomohol? Ktorý aj keď to všetko nebolo jednoduché, nezdupkal od problému? Na človeka, ktorý aj keď mu bolo ublížené, neublížil tebe? Môžeš sa na neho takto pozrieť? Môžeš povedať, že je to správny človek. Že je to muž v tom pravom slova zmysle?
pexels.com
Veď ty najlepšie vieš, ako si trpela, tak pridal ti trápenia, či ti z nich ubral?
Pomohol? Prišiel? Váži si ťa ako osobu? Je k tebe úprimný – bol vôbec niekedy? Dnes smútiš… Za ním… A ani nevieš prečo, takže hádam, že za veľa nestojí. A hlavne nestojí za tvoje slzy, za tvoj smútok, za tvoje myšlienky. Vyškrtni ho zo svojho života raz a navždy. On znova nenápadne príde, no nepusť ho k tebe. Nepusť ho tam, kde už nemá svoje miesto. Tam, kam si ho už stokrát pustila, on to stokrát zneužil a tebe na konci zostal len vankúš, do ktorého si sa potichu vyplakala tak, aby to nikto nevidel.
Možno si mala o ňom inú predstavu, možno si v ňom videla niečo, čo tam nikdy nebolo. Možno bol v tvojich očiach naozaj lepším, akým naozaj je. Alebo len iným. Niekým, kto ti nedokázal dať to, čo si dávala ty. Nemal toho toľko, nemal v sebe toľko lásky. Možno nechcel, možno ti nechcel nič dať, možno mu vyhovovalo, že len z teba bral. Že mal tvoju pozornosť, možno si myslí, že ju aj stále má. Možno mu je to jedno a nikdy nemyslel na teba ako ty na neho. Možno…
Prepáč, no na otázku: Prečo na neho stále myslíš? nepoznám odpoveď….
Neviem, čo je medzi vami dvoma také, že aj po čase sa k tebe dostane. Pod kožu… Neobviňuj sa za to, máš srdce a tomu neprikážeš, aby na niekoho už nemyslelo. Nikdy. No viem, že si raz na neho spomenieš ako na úsek v tvojom živote, ktorý si rada, že sa stal. Pretože budeš vedieť, akého muža chceš a akého muža zasa po svojom boku nechceš.
Coverphoto: Photo by Pietra Schwarzler on Unsplash
