Dnes som na tej opačnej strane, toho všetkého. Toho chaosu, ktorý sme si vytvorili. V ktorom sme sa snažili byť a zostať čo najdlhšie. Zhodila som ružové okuliare, ktoré som sa snažila na svojich očiach udržať až príliš dlho. Konečne som sa odhodlala ich zbaviť.

Dnes už viem, že nemáme byť spolu. Že nepatríme k sebe, aj keď ty tvrdíš svoje…

Akoby sme aj mohli, keď sa cítim stále zle? Nešťastne? No ty ma nepočúvaš. Nevieš ako sa cítim, pretože to nechceš vedieť. No nemala by som sa tak cítiť. Nie je správne cítiť sa vo vzťahu tak, ako sa dnes cítim ja. Neviem či sa to dá presne opísať. No nezahrňuje to nič pozitívne. Nič, na čo by som sa tešila, nič, čo by som v skutočnosti chcela… Nič, vďaka čomu by som bola vlastne sama sebou.

Som zviazaná a niekedy sa popravde nespoznávam ani ja… 

pinterest.com

Už ma nebaví počúvať, že je to LEN moja chyba. Pretože možno je, no možno je aj tvoja. Možno je naša spoločná alebo jednoducho NEEXISTUJE ŽIADNA. Možno si proste nerozumieme. Nerozumieme svojim potrebám, svojim túžbam. Celkovo ničomu. Časy, kedy dobrý sex všetko spravil, sú preč. Lebo nie je to len o tom. Vieš? 

Bežím za svojimi snami, ty kráčaš. Nestíhaš ma a ja už nemôžem čakať. Nemôžem meniť svoj smer, keď je to ten, ktorý som si sama vybrala a ty ten svoj tiež. Len sú až príliš odlišné… Sám dobre vieš, že sme sa snažili ich spojiť, nefungovalo to.

Niekedy si myslíme, že sme stretli tých pravých. Zamilovanosť nás tak ovládne, že sa dáme dokopy s týmto človekom, o ktorom vieme vlastne veľmi málo. Veľmi málo na to, aby sme si tým mohli byť istí. No aj tak riskujeme, pretože chceme. Pretože príťažlivosť medzi nami je silná a my o niečo také čarovné nechceme prísť… Veď kto by chcel, kto by používal rozum, keď srdce vládne. 

Milujeme predstavu toho, byť znova s niekym. S niekym sa prebúdzať a nezaspávať sami. Mať opäť niekoho, komu môžme darovať celú našu pozornosť. Niekomu, kto o ňu stojí a na oplátku ju on daruje nám. Chceme niekoho, kto pri nás bude, nech sa deje – čo sa deje…

No a pri tomto všetkom zabúdame na niečo veľmi dôležité a to, že možno to nie je TEN človek?

Nikdy by som nepovedala, že sa nechám niekym ovplyvňovať. Že nechám niekoho, aby mi vnútil jeho pravdu a ja som sa kvôli tomu cítila mizerne. Možno je to otrepané. No dnes si uvedomujem, že naozaj nikdy by sme nemali hovoriť nikdy a asi nikdy by sme si nemali byť niečim istí na 100%. Jedine SEBOU. Pretože život je plný prekvapení a ľudia záhadní. Môžu sa zmeniť zo dňa na deň a všetko, čo pre nás predstavovali, sa môže rozplynúť rýchlejšie ako by sme si mysleli. Veď posúďte sami.

pinterest.com

Ja len dúfam, že už to vidíš tiež. Že si sa prestal báť predstavy, že spolu nebudeme. Že ma necháš ísť. Lebo vieš, že nie sme šťastní. Len si to možno nechceš pripustiť? To akí sme odlišní. To, že čo pekné bolo, už nie je. Dúfam, že si uchováš spomienky… aj tie dobré, aj tie zlé. Nezahadzuj ich za seba. Nechaj ich urobiť svoju prácu. Nechaj ich ukázať ti, že nie všetko, čo končí, je niečo zlé… Nauč sa prijímať KONCE.

Dúfam, že bolesť, ktorú pocítiš, nenecháš v sebe pretrvávať príliš dlho. Verím, že sa s ňou pozdravíš ako so starým známym a zase sa s ním rozlúčiš. Pretože sme si neublížili spôsobom, ktorý by ťa mal zlomiť. Vždy sme boli k sebe fér a to je niečo, čo nie je iba tak. Čo si budem pamätať navždy…

Chcem len, aby si ma nedržal, keď som sa rozhodla. Chcem, aby si neprosil o to, aby som zostala. Nie je to pre mňa ľahké a preto prosím, nechaj ma ísť, keď to hovorím. Nepresviedčaj ma o opaku. Nehovor mi, že robím chybu. Viem, čo cítim. Viem, čo robím a hlavne to chcem. Tak prosím, nepokúšaj sa ma nútiť pokračovať v niečom, v čom sa dusím.

Ja chcem byť šťastná a nie sa len tak tváriť. 

Viem, že budeš nakoniec šťastnejší a ja tiež a koniec koncov je to to jediné, čo vlastne chcem aj pre teba. Tak skús to a neboj sa toho. Nedus sa v tom. ŽI a nechaj prosím, žiť svoj život aj mňa.

coverphoto: pexels.com

 

Naša nová kniha o ženskom svete, ženskej sile a vzťahoch, Úlomky Ženy 2, je už dostupná aj s venovaním priamo u nás – TU.

Facebook komentáre