Nechcela som sa zamilovať. Myslela som si, že na lásku mám ešte čas. Nebola som pripravená. A práve vtedy si prišiel ty. Pamätám si, keď sme sa prvý raz stretli. Bolo to na plese. Obyčajná spoločenská udalosť, ktorej som sa po dlhšom uvažovaní rozhodla zúčastniť. Tancovala som s priateľom mojej dobrej kamarátky. On ťa poznal už dlho, ja som ťa len párkrát zahliadla. Bol si ten „pán tajomný“, vedela som o tvojej existencii, ale nikdy som nemala príležitosť zistiť niečo viac… 

Od začiatku sa mi myšlienka na tanec nepáčila. Predsa len som dosť nemotorná aj pri obyčajnej chôdzi. Ohroziť zdravie ostatných tanečníkov by odo mňa nebolo veľmi zodpovedné. Nechcela som tancovať, bránila som sa tomu, ale moji priatelia o tom samozrejme nechceli ani počuť. 

Zatočil ma, len máličko… Ale stačilo to. Jeho zámer bol určite iný, no nerátal s mojou nešikovnosťou. Pošmykla som sa a vrazila som rukami rovno do tvojej hrude. Líca mi okamžite zhoreli červeňou a zahanbene som klopila pohľad. Melodický smiech. Tak príjemný, že som v okamihu zdvihla zrak. Opýtal si sa ma, či som v poriadku a ja som sa ledva zmohla na koktavé  „áno“. 

pinterest.com

Vpíjal si sa pohľadom do mojich očí a ja som sa strácala v čokoládovej farbe tých tvojich. Bolo na nich niečo fascinujúce. Doteraz neviem čo. Tancovali sme, ani jeden z nás v tom nebol práve zručný, ale tým to bolo dokonalejšie. 

Ten večer si zapálil iskru… 

Iskru, ktorá sa pomaly pretvárala v plameň. Každým dňom sme mali k sebe bližšie. Stále viac sme si rozumeli. Bolo na tebe niečo iné. Niečo, čo ma nútilo zamýšľať sa nad tvojou povahou. Bol si iný než všetci ostatní, ktorých som spoznala. Plameň horel čoraz jasnejšie. Čoraz krajšími farbami. Odrážal moje pocity. 

Nad nami však visela hrozba. Mal si odísť. Vedela som to už od začiatku a obávala som sa toho dňa. Napätie sa stupňovalo. Tri týždne vopred sme sa nedokázali ani normálne rozprávať. V poslednú sobotu pred tvojím odchodom do Ameriky sme boli spolu. Zrazu si bol iný. Po celých týždňoch si bol zase ten veselý, pozorný, milý, starostlivý muž, do ktorého som sa zamilovala. 

Áno, milovala som ťa… 

Chvíľu trvalo, kým som si to uvedomila, ale nedalo sa to zmeniť. V tej chvíli som bola šťastná. Milovala som ťa každou bunkou môjho srdca. Verila som, že máme nádej, že tie štyri mesiace odlúčenia zvládneme. Že tých 5 000 míľ prekonáme. V ten deň som verila vo všetko. A potom si odišiel. 

pinterest.com

Bez jediného slova na rozlúčku. Zrazu si pretrhol všetko, čo nás k sebe pútalo. V ten deň sa plameň vo mne rozhorel mocnejšie než kedykoľvek predtým. Vypukol požiar. Ničivý požiar devastujúci moje vnútro. Postupne mi vypaľoval do hrude dieru. Slzy sa mi valili z očí celé dni. A potom to prestalo. Oheň už viac nemal čo páliť… Sám sa vrútil rovno do záhuby. Každým dňom, ktorý som presedela nad telefónom čakajúc na aspoň malý náznak, si hasil všetky tie malé plamienky, ktoré by sa raz mohli rozhorieť. 

Nezostalo nič, len chladný popol… 

Navonok som sa snažila nedať nič najavo, no zvnútra som bola prázdna. Každú jednu spomienku, myšlienku, pocit… Všetko som zamkla do jedného šuflíka a zakázala si na to myslieť. Bolo to ťažké, no podarilo sa mi to. A dnes viem, že musím ísť ďalej. 

Aj keď mi ťa občas niečo pripomenie a ja sa zvíjam v bolestných kŕčoch, slzy sa mi valia z očí a snažím sa držať pokope, silou vôle zatlačím všetko späť, nadýchnem sa, postavím sa, hrdo zdvihnem hlavu a otvorím oči. Musím ťa nechať ísť, len tak môžem nájsť pokoj. 

Láska k tebe ma zničila… 

No z popola tejto lásky povstala moja nová sila. Vo vnútri som zlomená, no nikdy som nebola silnejšia. Nebola to pravá láska, ale spomienky na teba mi ostanú už navždy. Ostáva už len jedno. Poďakovať…. Ďakujem, za bolesť, ktorú si mi spôsobil. Ďakujem za každú slzu, ktorú som  kvôli tebe vyronila. Ďakujem, že si ma zrazil až na úplné dno. 

Tam som totiž našla svoju silu. Tam som zistila, aká odvaha sa vo mne ukrýva. Dnes už viem, že nech príde čokoľvek, zvládnem to. Už sa viac nebudem báť. Ďakujem, Tomáš. A zbohom. Navždy ťa budem milovať, no teraz už ťa nechávam ísť… 

Autor: Juliana

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Pýtam sa prečo...

Coverphoto: Photo by Dmitriy Frantsev on Unsplash

Facebook komentáre