Je to naozaj nádherné. Byť s niekým, zdieľať spoločný svet, žiť jeden pre druhého. Určite to každý z nás zažil… A teraz niečo o mne, o nás, drahý… Žila som si svoj život. Konečne po tých sklamaniach som v sebe našla tú lásku a pochopila som, že vzťah nie je to „šťastie“, ktoré má urobí celou a kompletnou. Mala som svoje záľuby, svojich kamarátov, svoje kamarátky, úžasnú prácu, ktorá ma napĺňala…
No a jedného dňa si prišiel ty. Sčista-jasna, ako sa hovorí, no nie tak celkom. V prvý moment, keď som ťa stretla, úprimne… Povedala som si: „Tak teba, zlatko, musím mať!“
unsplash.com
Nebudem ti klamať, no zmocnila sa ma obrovská túžba…
Zrazu som na nič iné nemyslela, len ako sa ťa dotknem. Zamilovala som sa najskôr do tvojho tela, až potom do tvojej duše. Nebrala som nás nijako vážne… Až potom – v jeden moment, som si uvedomila, že mi na tebe záleží. Nie, nehovorím o tom, keď si časom len zvykáš na prítomnosť druhej osoby. Ale o tom úprimnom záujme. Už mi bolo jedno, či sa spolu vyspíme, či uvidím tvoje božské nahé telo, ako sa dotýka toho môjho.
Zaujímalo ma iba to, aký si mal deň, ako si ho strávil a čo si zažil. Aké sú tvoje ciele a naopak – aké sú tvoje strachy. No dnes píšem a vylievam si svoje srdce medzi riadkami… Aby som si sama uvedomila a opäť si pripomenula, aké to je, že sa nechcem stratiť.
Pretože som tak chtiac-nechtiac začala padať znova do siete s názvom „bezhlavá zaľúbenosť“…
Ako som už na začiatku spomínala, je to naozaj nádherné žiť jeden pre druhého. No z dlhodobého hľadiska to nie je zdravé. Dávať všetko alebo väčšiu časť len jednému človeku… Vzťahy v dnešnom svete začali strácať na hodnote a ja nechcem k tomu prispievať. Nechcem sa ani upínať na jednu osobu, ktorá mi nevie na 100% zaručiť, či tu bude navždy… Veď to je nereálne. Nič netrvá večne. A treba to prijať.
Treba prijať fakt, že nikto nám nedokáže sľúbiť, že tu bude pri nás stáť naveky – v dobrom aj v zlom. V zdraví aj v chorobe. Vidíme, ako sa rozvádzajú aj manželstvá po 20tich či 30tich rokoch. Čo tým chcel však básnik povedať?
unsplash.com
Aby sme sa nestrácali vo vzťahoch a nebrali ich ako JEDINÚ vec v živote…
Nech je akýkoľvek. Nádherný, rozprávkový alebo ťažší a možno trochu „taliansky“. Lebo stratiť svoju osobnosť, svoje JA, svojich ľudí, svoje túžby a ciele je to najstrašidelnejšie. Potom sa to hľadá ťažšie, nie je to nemožné, ale týmto „uvedomením si“ môžeme predísť naozaj obrovskému sklamaniu, keď daný človek raz odíde.
Či to chceme, alebo nechceme. Zdravý a fungujúci vzťah je postavený hlavne na ľuďoch, ktorí nezabudli žiť život, ktorý mali aj predtým. Pretože časom by im to chýbalo a z toho „väzenia“, kde sú, by chceli utiecť.
A tak sa ľudia rozchádzajú a rozvádzajú. Pretože zabudli žiť a žili len jeden pre druhého. Preto ti len dnes chcem pripomenúť… Nestrácaj sa. Jediný človek, s ktorým budeš nonstop a naozaj celý život, si ty sama…
Autor: Alenosis
Coverphoto: Photo by Chermiti Mohamed on Unsplash
