Niektoré vzťahy predstavujú nástrahu. Spočiatku sú tak lákavé, priam neodolateľné. Dovolia nám, aby sme sa cítili tak, ako sme vždy snívali. Milované, vzbudzujúce túžbu aj pozornosť. Raz-dva do toho vhupneme, podriadime všetko svojim citom a nadobudneme pocit, že sa nám plnia naše sny. Presne tie, v ktorých v útulnom domčeku nachádzame hrejivé objatia, pochopenie, muža, ktorého milujeme a on miluje nás. 

No tak, ako sa to rýchlo začalo, sa to rýchlo začína aj kaziť. Pocit istoty sa vytráca, pokoj nahrádzajú nezodpovedané otázky. Namiesto nocí, kedy sa s úsmevom na perách a s myšlienkami na neho sladko ponárame do spánku, zažívame len hodiny v tme a tichu, ktoré napätie v našej duši len znásobujú.

pinterest.com

Ženy, ktoré milujú a chcú vzťahu obetovať všetko, sa neraz ocitnú vo vzťahovej pasci…

V pasci, z ktorej by sa rady vymanili, no nemajú na to síl. Vyčerpáva ich boj, ktorý sa v nich odohráva. Boj rozumu a srdca. Pragmatizmu a citov. Dôvodov pre a dôvodov proti. Niekedy tie dôvody preskakujú z jedného stĺpca do druhého. Vzniká chaos, ktorý sa nedá usporiadať a ktorý ničí všetko. 

Naozaj všetko. Iné vzťahy, prácu, zdravie… Z niektorých pascí niet úniku, pretože ich vytvoril niekto, kto presne vedel, čo robí. Je to lesť tak sofistikovaná a prešpekulovaná, že zamilované srdce s tými najčistejšími úmyslami je proti nej naozaj slabým súperom.

Nedrž ma v pasci, prosím…

Chcela som byť vo vzťahu. No namiesto toho som sa dostala do pasce. Ja som do nej dobrovoľne vstúpila a ty si zatiahol za lano, ktoré okolo mňa vytvorilo slučku. Kedysi by som ťa prosila o lásku. Dnes chcem ísť z tejto pasce von. Prosím, nedrž ma pri sebe. Nedávaj mi sľuby. Nevrav mi, že sa zmeníš. Nechaj ma ísť, nerátaj so mnou ako so zadnými vrátkami, ktoré môžeš otvoriť vždy, keď sa spamätáš. 

Hra na lásku totiž poriadne bolí. No, žiaľ, nie toho, kto ju rozohral. Bolesť spôsobuje mne – človeku, ktorý nedobrovoľne pristúpil na jej pravidlá, hoci s nimi nebol oboznámený. Verila som, no nič som nepreverovala. Snívala som o niekoľko rokov dopredu a zabudla som sa pritom rozhliadnuť okolo seba, aby som sa uistila, či majú moje sny naozaj pevné základy.

pinterest.com

V mojich snoch sa totiž nevyskytovali prázdne slová, vyhýbanie sa odpovediam a formulky: Potrebujem čas… Prišla si do môjho života príliš náhle… Musím si ujasniť, čo chcem…
Myslím si, že v žiadnom vzťahu tieto frázy nemajú miesto. Buď miluješ, alebo nie. Láska nepotrebuje čas. Ona potrebuje iba priestor v srdci.

Je zjavné, že obaja chceme niečo iné…

Aj to sa občas v živote deje. Stretnú sa dvaja ľudia, ktorí jeden druhého potrápia, kým prídu na to, že ich cesty sa nikdy nemôžu pretnúť. Ak by sa o to pokúšali, bol by to len boj. Nie je dôvod trápiť sa, s takým niečím sa človek musí iba zmieriť. Poďakovať za to pekné, čo sa stihlo stať, a dúfať, že raz to nájdeme opäť, no tentokrát už navždy.

Avšak je dôležité byť úprimný. K sebe aj k tomu druhému. Je dôležité nedržať v pasci niekoho, kto by kvôli nám obetoval všetko. Pretože ak mu stále dávame plané nádeje, on to všetko aj obetuje. Postupne, mesiac za mesiacom… Vo vzťahu, ktorý sa pre neho stal pascou, zanechá všetko, čo dovtedy, ako sa v nej ocitol, mal.

Coverphoto: Photo by Jake Noren on Unsplash

Facebook komentáre