Ak máme urobiť dôležitý životný krok, strach z nepoznaného a z nového začiatku nás prinúti premýšľať nad tým, či robíme dobre. Či je to naozaj to, čo chceme, či sme pripravení niečoho sa vzdať a niečo nové zasa na oplátku získať. Chcem ti však povedať, že nezáleží na tom, aká zmena ťa práve čaká. Ak váhaš a pociťuješ obavy, je to v poriadku. Je to prirodzené…

Poznám ľudí, ktorí cúvli. Strach im nedovolil okúsiť niečo nové, pretože sa zľakli natoľko, že obavy boli väčšie ako radosť a očakávanie niečoho nového. A tí ľudia to teraz ľutujú. Zostali na jednom mieste, kde im síce bolo pohodlne, ale časom ich to omrzelo. No v okamihu, ako sa odtiaľ chceli pohnúť, už nemali kam. A tak čakajú na ďalšiu príležitosť, ktorá im dovolí vystúpiť doslova z vlastného tieňa pýtajúc sa, aké by to bolo, ak by sa vtedy nebáli.

pinterest.com

Možno som sa teraz príliš zamotala do vlastných úvah a niekoľko riadkov som obetovala aj myšlienke, ktorej som sa najprv nechcela venovať. Ale nič nie je bez dôvodu a niekedy aj dlhé začiatky vedú k dobrým koncom.

Chcem ti len povedať, že často váhame aj vo vzťahoch…

Prvé roky sú krásne. To bez debaty. Vysnívame si niečo, čo sa nie vždy podobá realite, no ani tá nie je zlá, tak si aj vo vzťahu nájdeme svoje teplé miestečko, kde sa vždy vieme schúliť do klbka, keď nám je najhoršie. Vlastne fungujeme z akejsi zotrvačnosti. Nemáme dôvod odísť, no sem-tam nás prepadne myšlienka, či by to nemohlo byť ešte lepšie. S niekým iným. Avšak natoľko sme si zvykli na svojho drahého alebo drahú, že si ten život bez tejto osoby predstaviť nevieme.

No potom nás môže prekvapiť moment, ktorý by to celé zdefinitívnil. Zo vzťahu, z ktorého sa predtým dalo kedykoľvek vystúpiť, by sa mal stať jeden pevný zväzok. A práve vtedy sa pýtame, či je toto ten pravý. Či to chceme už na celý život. Dôležitý krok v našom živote nás prinúti kriticky premýšľať nad nami, nad ním alebo nad ňou, nad budúcnosťou, ktorá je neurčitá a nie je možné odhadnúť jej priebeh.

pinterest.com

A možno niekedy váhame ešte skôr, ako sa niečo začne…

Ak patríš medzi ľudí, ktorí neradi riskujú a do ničoho sa bezhlavo nevrhajú, možno vždy, keď sa k niečomu vážnejšiemu schyľuje, zaradíš spiatočku. A to práve z dôvodu, že si nevieš predstaviť, že by tento konkrétny človek vedel naplniť tvoje predstavy. Nie je to o tom, že by si bola sebecká, povýšenecká alebo namyslená. Jednoducho neveríš, že toto je presne to, po čom snívaš a čo hľadáš. Avšak aj táto taktika nie vždy vedie k šťastným koncom.

Občas čakáme na niečo lepšie aj vtedy, keď to najideálnejšie pre nás stojí rovno pred nami.

To sú tie naše predstavy. Vysnívanie si ideálov, ktoré sa rokmi stanú našou modlou a nechceme si pripustiť, že by nám mohlo byť súdené aj niečo iné. Viem, že snívať o veľkých veciach je krásne. Takéto sny nás ťahajú vpred, nedovolia nám zacykliť sa v kruhu bežného života a pomáhajú nám rásť, nielen navonok, ale i vnútorne.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Život plynie ďalej aj bez teba

No vždy snívaj o niečom, nie o niekom…

Zaslepení svojimi vlastnými predstavami prechádzajúc sa životom často nevidíme to, čo nám je naozaj súdené. Svoj zrak upierame kamsi na miesta, ktoré existujú len v našej mysli, a tak prehliadneme krásu, ktorá bola stvorená pre nás. Nehľadaj toho pravého, nesnívaj o niekom konkrétnom, pretože navždy budeš o ňom iba snívať. Nechaj sa prekvapiť, aký bude naozaj. Ver mi, že keď ho stretneš, povieš si, že nikoho lepšieho a dokonalejšieho pre teba si si nemohla ani len priať.

Nehľadaj toho pravého, ak teraz nikoho nemáš. A nechci, aby sa dokonalým stal ten, koho ľúbiš teraz. Jedno i druhé predstavuje obrovskú chybu, ktorou ublížiš nielen iným, ale najviac sebe. Nič totiž nepokazilo inak krásne životy ako práve idealistické lietanie v oblakoch…

Autor: Maja

Coverphoto: Photo by Etienne Boulanger on Unsplash

Facebook komentáre