Mám za sebou rozvod, ktorý ma vtedy úplne zničil. Doslova zo mňa toto obdobie vymodelovalo novú ženu. Stratila som všetko, čo som si dovtedy budovala – jednou zlomenou láskou som prišla o rodinu, zázemie, pocit domova, prepadla sa aj moja životná úroveň. Zrazu už nič nebolo také, ako bolo predtým. Zhrnula by som to nasledovne – rozvodom nastala reťazová reakcia, ktorá postupne so sebou strhla všetko, čo jej prišlo do cesty a zrovnala to so zemou.
Zostala som sama na dve dospievajúce dcéry, ktoré potrebovali nielen maminu istotu, ale aj finančnú podporu. Školy, záujmy, oblečenie, strava… To všetko niečo stálo a otec sa zariadil tak, aby aj pred súdom vyzeral, že sa ho to netýka. Vymazal nás zo svojho života a my sme voči tomu boli bezmocné. Jeho rodina mi všetko dala za vinu, veď od muža odchádzajú iba ženy, ktoré páchajú hriechy. Mojím odchodom, ktorý nebol z mojej hlavy, sa preťali aj všetky kontakty so svokrou a všetkými jeho príbuznými.
unsplash.com
Zo spoločného domu sme sa sťahovali my tri s výčitkou na perách, že na čo bude jemu taký obrovský priestor. Boli sme hlúpe… Pár hodín po nás tam už mal nasťahovanú novú partnerku aj s jej dieťaťom. Na vlastné zabudol, cudzie si neoficiálne prisvojil. V tom dome som nezanechala len všetko hmotné, čo som tam rokmi priniesla. Ale aj spomienky, pocit istoty, domova, zázemie.
Zostalo tam všetko…
A tak som začínala s ničím. S hnevom v srdci, so slzami v očiach a so žiadnym plánom v hlave. V prvom rade som sa musela postarať o to, aby si dcéry z tejto skúsenosti neodniesli niečo, čo by ich neskôr ovplyvňovalo v ich vlastných vzťahoch. Musela som držať jazyk za zubami, nič nekomentovať, pretože sama viem, ako som ja v ich veku vnímala turbulentný vzťah mojich rodičov. Zanechal na mne toľko stôp, že ich ani teraz v dospelosti neviem spočítať na prstoch všetkých rúk a nôh.
Prešli roky, ktoré vôbec neboli ľahké. Boli mesiace, kedy ak som chcela, aby sa najedli dcéry, nemohla som jesť ja. Schudla som na kosť, o psychike asi ani nejdem rozprávať. Žiadne slová, ktoré by vystihli, aké ťažké časy máme za sebou, neexistujú. Ak by som to neprežila na vlastnej koži, tiež by som v sebe nemala kúsok empatie, aby som s niekým, kto sa ocitol v mojej koži, súcitila.
unsplash.com
No skrátim to…
Čo bolo, bolo… Je to za nami, dnes to už nie je podstatné. Skrátka zvládli sme to. Prekonali sme ťažké časy a dnes sme šťastné – tvoríme silnú trojku, ktorá sa vie porozprávať o všetkom a nič pred sebou neskrýva. A pred rokom sme tento tím posilnili o nového člena, ktorý konečne ťahá s nami za jeden povraz a ktorý mi ukázal, že aj muži vedia byť láskaví, rozumní, čestní a milujúci.
Stretla som nového partnera, na ktorého keď sa dnes pozriem, pýtam sa, prečo… Prečo som sa bývalého manžela držala tak dlho, prečo som si myslela, že on je láskou môjho života? Prečo som nechcela viac a niečo vrúcnejšie, ako len sústavné nevery, hádky a nekonečné ospravedlnenia, ktoré mi dočasne zalepili oči? Zrazu všetko to, o čo som prosila v prechádzajúcom vzťahu, mám ako na striebornom podnose. Dni sú pokojné, láska ide „hladko“, vzduchom nesvištia výčitky, nezhody, klamstvá. Sme spolu a konečne mám pocit, že len s niekým nežijem spoločne pod jednou strechou. Ukázal mi, že láska nemusí byť trápenie.
Môj ex mi často vravel, že už to bude dobré… A ono to dobré aj je. No až teraz, keď v mojom živote konečne nie je.
Preto si, prosím, z tohto článku niečo odnes…
Mám po 40tke a prežila som toho veľa. Viem, aké to je plakať za láskou, ktorá mi ubližovala, no aj napriek tomu ju chcieť späť. Viem, čo to je, keď si vo vzťahu, ktorý ťa ničí, ale samu seba presviedčaš, že toto je láska, pre ktorú si sa narodila. Viem, aké to je báť sa nového začiatku, a takisto viem, čo to je za pocit, keď sa tvojim životom preženie hurikán, ktorý pochová všetko, čo predtým žilo.
Preto ti poviem len jediné… Neboj sa. Neplač za niekým, kto sa na teba vykašľal. On raz pochopí, že mal pri sebe milujúcu ženu, ktorú si nevážil. No už na tieto výčitky bude sám. Rovnako ako môj ex, ktorému vzťah s jeho novou ženou nevyšiel. Dokonca mám pocit, že ona mu vrátila všetko aj za mňa. Dnes vie, čo to je osamelosť. A či mu to prajem? Neviem… Som tak veľmi zaneprázdnená milovaním svojho života bez neho, že skutočne neviem, aký postoj mám teraz voči nemu zaujať.
Nech sa ti stalo čokoľvek, nehnevaj sa na celý svet… Raz uvidíš, že sa ti nič lepšie nemohlo stať. Len čo si utrieš slzy a začneš žiť, niekto či niečo tam hore ti dá dôkazy, že posunúť sa ďalej bol dobrý nápad. Že zabudnúť a nedusiť v sebe hnev bolo to správne rozhodnutie. Pretože raz sa dozvieš, prečo sa to muselo stať. A budeš sa len pýtať, prečo si tak dlho bojovala o niekoho, kto ťa nemiloval, keď na teba čakal muž, ktorý ťa miluje presne takú, aká si, a nič za to nechce späť. „Len“ tvoju lásku.
Autor: Mária L.
Coverphoto: Photo by armin rastgar on Unsplash
