Je niečo, čomu naozaj neverím. Niečo, čím sa mi zarývaš do kostí a hnusne to bolí, vieš. Fyzicky, no psychicky tiež, pretože sa už pohrávam aj s myšlienkou, že ťa to možno baví a je to len hra. Niečo, čo je horšie, ako keby si proste len odišiel. Odišiel z môjho života, z môjho sveta, z mojich myšlienok, z môjho srdca…
Aj keď nie hneď, no pomaly áno. A ja by som ten čas tomu všetkému pokojne darovala. Možno by som si občas poplakala, pretože by si mi chýbal. Ako by si nemohol, keď sme spolu takmer stále? Keď si môj najlepší priateľ, keď ma poznáš ako nikto. Možno by som občas chcela vrátiť čas do dôb, kedy sme sa bezhlavo milovali, kedy sme boli šťastní a nič neriešili.
pinterest.com
A tomu všetkému, tým všetkým pocitom, ktorými by som si musela znova prejsť, by som sa poddala. Lebo viem, že by som sa naučila, znova začať milovať. Niekoho iného. Viem, že čas by bol ku mne zhovievavý a nakoniec by mi ukázal, že všetko, čím som si musela kvôli tebe prejsť, kvôli láske, ktorú som si chovala v srdci, láske, ktorá nie je naveky… Nakoniec by mi ukázal, že je to tak správne. Že je správne, že si odišiel. Pretože ty sám to tak chceš.
No toto nie je to, nad čím dnes premýšľam. Premýšľam nad tým, čím som si od teba zaslúžila to, že nie si úprimný a snažíš sa svoj pocit viny hodiť na to, že si zaslúžim niečo viac?
Či si vôbec uvedomuješ, čo robíš, a to, že sa cítim zle, je skutočnosť, ktorú nechceš vidieť.
Alebo je ti to len jedno?
Prestaň sa tváriť, že mi robíš láskavosť tým, že odchádzaš. Nehovor tie hlúposti typu, že mi nemôžeš dať, to čo si zaslúžim. Že si zaslúžim človeka, ktorý mi dá toľko lásky, koľko ty mne nedokážeš dať, pretože toto je sprostosť! A nehovor, že to nevieš, aspoň teraz nie, keď sa mi nepozeráš do očí. Priznaj si to sám pred sebou.
Vybrala som si ťa, pretože napriek všetkým rozdielom medzi nami sme sa dokázali vždy zhodnúť. Napriek ľuďom, ktorí nám priali, všetko okrem toho povestného šťastného života, a veciam, čo sa nám udiali, a nebolo ich vôbec málo… Sme sa nevzdali jeden druhého. Vybrala som si ťa a viem, že by som si ťa vybrala znova, pretože ty si mi ukázal lásku, vďaka ktorej sa cítim viac nažive ako kedykoľvek predtým.
pinterest.com
Cítim a žijem viac, a to som si myslela, že viac už to nejde. Prišiel si a všetko si mi zmenil. Celý môj život a pohľad naň. Ty si mi ukázal, čo to je vášeň. Čo to je nechcieť nikoho iného. Si viac než schopný dať mi tie veci, o ktorých hovoríš, že nedokážeš… No vyberáš si mi ich nedať. Ani sa nepokúšaš a to je niečo, čo ma možno mrzí. Vyberáš si jednoduchšiu voľbu.
Vyberáš si zlomiť mi srdce…
Tak sa netvár, že ti na mne záleží. Nehovor, že sa zaujímaš, že na mňa myslíš. Že si so mnou, keď nie si. Nesnaž sa presvedčiť nás oboch, že ja môžem za tento chaos, v ktorom sme sa ocitli.
Možno si naozaj myslíš, že robíš správnu vec, no nerobíš. Lebo najjednoduchšie je utiecť od problému, ktorý potrebuje viac, ako jeden sex na jeho vyriešenie.
Asi je to jednoduchšie, vzdať sa, ako za nás bojovať, hm?
Vedz len, že ti dnes naozaj neverím, že to myslíš vážne. To, že mi bude lepšie bez teba. Tak ako poznáš ty mňa, poznám aj ja teba. A ty vieš, čo pre mňa znamenáš, a nech hovorím o našom príbehu hocikomu, nikto ho nebude môcť pochopiť ako ty.
Medzi riadkami, ktoré tebe povedia oveľa viac, možno nájdeš pravdu o tom, čo robíš. A preto prestaň hrať túto hlúpu hru a skús priznať aj sám sebe, že nemáš záujem, záujem skúsiť to a bojovať, riskovať a tak ďalej… Veď vieš. Neboj sa priznať si, že to nedokážeš, pretože ja som si to už dávno priznala a som s tým zmierená.
To, že sme ti za to úsilie… Náš vzťah a ani ja, nestáli…
Coverphoto: thoughtcatalog.com
