Poznáte tie prípady z televíznych šou (ktoré sú zamerané na spev alebo nejaké iné zručnosti), keď na javisko vstúpi človek bez akéhokoľvek talentu a bude sa do krvi hádať, že on na to má? Vo väčšine prípadov to týmto ľuďom tvrdí mama, alebo kamaráti, proste okolie, ktoré im nedokáže povedať pravdu. No a potom sú niekde zronení a ponížení, a nechápu ako sa to mohlo stať.
No na čo je toto dobré…
Keď som bola malá, rodičia mi raz povedali vetu, na ktorú nikdy nezabudnem.
„S tvojou papuľou sa v živote nikam nedostaneš!“
Dnes sa pri tej spomienke musím usmiať. Vtedy sa ma to dotklo a musím sa priznať, že som dlho brzdila svoju náturu len preto, lebo som si myslela, že majú pravdu. Svojím spôsobom aj mali. Na niektoré miesta sa skutočne bez falošnej masky na tvári nikdy nedostaneš. Lenže stoja tie miesta za to? Stoja za to ľudia, pred ktorými sa musíš na niečo hrať a vieš, že váš vzťah je len ilúzia?
Nerozumiem tomu dnes a nerozumela som tomu nikdy. Aký zmysel majú všetky tie sladké reči okolo pravdy? Niektorí ľudia ma nemajú radi. Ale to je v poriadku. Nepotrebujem mať okolo seba takých, ktorí nedokážu povedať svoj názor a ukrývajú ho do milých rečí, ktoré sú samá faloš a to isté čakajú odo mňa. Na čo sú mi kamarátky, ktoré sa mi usmievajú do tváre a zároveň sa nevedia dočkať, kedy opustím miestnosť. Pretože ony si majú čo povedať. O mne, poza môj chrbát. Musím byť úprimná. Dokážem si vážiť toho, kto sa mi postaví tvárou v tvár a vysloví nespokojnosť s tým čo robím. Nemusíme sa mať radi, ale to je tiež v poriadku. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že s takýmito ľuďmi si vytváram najhlbšie vzťahy.
Ja nesiem zodpovednosť len za to, čo poviem. To, ako to druhí pochopia, je ich vec. Mám rada tých, ktorí dokážu prijať kritiku. Dokážu sa zamyslieť nad tým, čo im druhí hovoria. Urobiť z toho niečo produktívne pre ich osobnosť. Môžete mi veriť, že ak si myslím, že sa niekto správa nevychovane alebo nevhodne, budem prvá, kto mu to dá vedieť. Nemýľte si priamosť s hrubosťou. Som tolerantná a dokážem akceptovať, že druhí ľudia môžu mať iný názor na život a určité veci. Ja im len nebudem tlieskať s nastaveným úsmevom číslo 36 a búchať ich do chrbta „áno brácho, tak to má byť!“ a potom nezaleziem niekam za roh a nevypustím zo seba spŕšku klebiet. To je celé.
Niekedy som bývala drzá a nevedela som voliť slová. Vtedy mi to bolo jedno. Mnohokrát ma to dostalo do obrovských problémov a to len preto, že som hovorila úplne otvorene. Čo na srdci, to na jazyku. Dnes sa snažím povedať čo cítim asertívne, ale dávam pozor na slová, ktoré použijem. Snažím sa nehovoriť v hneve a nechať veci odležať, no nezmenila som sa. Vždy ti poviem čo si myslím! A našli sa ľudia, ktorí to vedia oceniť. Našli sa ľudia, ktorí ma milujú za to, aká som. Mám veľa neprajníkov, ale neexistuje miesto na ktoré by som sa nedostala, alebo plán, ktorý by som nesplnila. Neexistuje sen, ktorého by som sa vzdala. Nebudem klopiť uši len preto, že sa to niekomu nepáči. Vždy za mojim chrbtom boli a tam aj zostanú!
Naozaj nie som typ, ktorý bude v noci dookola premýšľať nad ľuďmi, 
ktorí ma nemajú radi. Neznášam falošnosť dnešnej doby a nebojím sa to povedať. Keď raz niekoho nemáš rada, proste mu to daj vedieť. Netrp jeho prítomnosť len preto, lebo sa to očakáva.
Hovorí sa, že len tí, ktorí sú sami falošní, hovoria o pokrytectve druhých. Je to pravda, určite. No môj prípad je, že sa postavím pred kohokoľvek a poviem mu to isté do očí, bez najmenšieho zaváhania. Možno zraním jeho city, ale to už ide mimo mňa. Takýto ľudia sú mi ukradnutí.
Niektorí ma označujú rôznymi nadávkami len preto, lebo som im šplechla pravdu do tváre. No ak tá nadávka označuje čestného a úprimného človeka, budem ju s hrdosťou nosiť. To, že dokážem vyjadriť môj názor znamená, že rešpektujem samú seba. Veď ako inak by som mohla čakať rešpekt od druhých, ak nezačnem u mňa samotnej?
Preto som takým človekom, ktorý si môj vlastný rešpekt naozaj zaslúži.
cover foto: www.pexels.com
foto: www.wehartit.com
