Je tak ťažké urobiť bodku. Pre mňa áno, no a ty aj keď to skúšaš, nezvládaš to definitívne uzavrieť… Je to pochopiteľné, veď kto by sa dobrovoľne oddal samote, keď môže mať aspoň pár chvíľ s milovanou osobou? A predsa. Tu je kameň úrazu. Práve to, že je to len pár chvíľ. Neviem a nemôžem ti dať celú seba, aj keď by som veľmi chcela. Ublížila by som tým príliš veľa ľuďom a obávam sa, že aj tebe. Preto sa na to nikdy neodhodlám. Budem tu pre teba vždy, keď budem môcť, ak to budeš chcieť, ale… Nemôžem byť tou, ktorú miluješ.
Niekedy sa pýtam sama seba, čo sa bude diať, keď sa naše cesty rozídu. Verím, že po akomkoľvek čase budeš vedieť, kde ma nájdeš, keď budeš chcieť, keď pocítiš potrebu vidieť ma, zaspomínať si, porozprávať sa.. čokoľvek.
unsplash.com
Chcem tomu veriť, že to príde…
Znie to však ako z presladených románov, no niekde hlboko vo vnútri cítim, že ani po rokoch to, čo sme k sebe cítili kedysi, nevyhasne… Viem, budeš kráčať iným smerom, už sa nebudeš chcieť otočiť späť.
V tvojej budúcnosti nemám miesto, aspoň nie také, aké zastávam teraz. Som žena, ktorú ľúbiš, ale nemal by si. Som tá, ktorá ťa robí šťastným, ale iba na chvíľu, našiel si v mojom náručí to, čo ti chýbalo, po čom si túžil, ale neviem ti to dať v takej miere, v akej potrebuješ, a preto trpíš. A ja s tebou.
Koľký pokus o bodku v našom vzťahu sme už urobili?
Nemôžeme byť spolu, ale nezvládame ani byť od seba… Raz si mi napísal, že musíš začať zabúdať. Viem, že to raz budeš potrebovať uzavrieť – to, čo bolo, a túto kapitolu budeš chcieť uchovať v spomienkach len ako niečo, čo sa udialo veľmi dávno v minulosti, keď si bol mladý, slobodný a nepotreboval si prijať žiadne definitívne rozhodnutia.
Nie, nezabudneš, tomu neverím, na to to bolo príliš silné, príliš pekné až dokonalé. Alebo sa to dá? Dúfam, že nie, inak by som mala pocit, akoby to pre teba znamenalo pramálo.
Sme ako motýľ a šarkan. A môžu spolu tancovať vetrom títo dvaja? Motýľ si jemne lieta ponad lúku, z kvetu na kvet. Slobodný, nespútaný, užíva si to, čo mu lúka ponúka, no a šarkan? Divoký, šialený, každú chvíľu sa chce utrhnúť a tancovať s vetrom o preteky.
unsplash.com
Aj keď je pripútaný a jeho voľnosť je obmedzená…
Tiež si ten let užíva, vnímajúc tú silu, vášeň, ktorú cíti vďaka vetru, ktorý mu privial motýľa do života… No keď sa vietor zmení na jemný vánok, nechá sa ním hladiť, kolísať ako list na vode, potrebuje tú nehu, lásku, ktorú vždy s príchodom silnejšieho vetra vymení za svoj živelný tanec.
Vyhovuje mu to šialené tempo, tá dynamika, zmena a hlavne to, že má všetko, čo sa v danej chvíli ponúka. Viem, že sa dokážu zladiť a nájsť spoločný rytmus, akoby počuli obaja súčasne tú istú hudbu. Budú na ňu tancovať svoj vlastný tanec. Budú si užívať tie chvíle každú jednu osobitne a prečo?
Pretože tie chvíle sú ojedinelé, sú vzácne.. Sú také, akými ich sami utvoria…
Myslím, že si to uvedomujú obaja a snažia sa prispôsobiť sa tejto etape vo svojich životoch, baví ich to, a keďže vedia, že sa to raz skončí, snažia sa nevnímať prekážky, tŕne, ktoré majú v ceste… Tancujú si touto svojou súkromnou lúkou a nič iné nevnímajú len jeden druhého.
Asi nás to ovplyvnilo viac, ako si chceme pripustiť. Nemôžem hovoriť za teba, len za seba. Viem, čo cítim, a stále túžim po stretnutí s tebou rovnako ako pred pol rokom, pred dvomi. Snívaš sa mi? Niekedy mám ten pocit, že áno. Keď sme tak vzdialení, keď zavládne ticho. Asi mám v hlave len dáku fantastickú predstavu. Chcem veriť, že je to pravda, že je to realita, ale
rozplýva sa predo mnou ako hmla. Až kým ma opäť nedržíš v náručí.
unsplash.com
Snažila som sa vždy hľadať v tom to pozitívne…
Akokoľvek sa náš kolotoč naklonil… Je to o to náročnejšie, že sme si jeden druhým zaplnili srdcia. A preto viem, že akákoľvek zmena bude bolieť. Viem, že ťa nechcem zo svojho života pustiť úplne, ale zároveň cítim, že potrebuješ svoj priestor, do ktorého sa ti tlačím neprávom.
Nechcem byť guľou na tvojej nohe, vždy som skôr dúfala, že ti život spestrím. Že si našu jazdu vždy užiješ a vieš ísť ďalej aj vďaka energii, ktorú našimi stretnutiami nadobudneš, ale pochopila som, že je to naopak.
Možno si si aj ty už uvedomil, že si pripravený na vzťah so všetkým, čo k tomu patrí, že ti už táto forma voľnosti až tak nevyhovuje…
Keď sám zaspávaš miesto toho, aby si mal koho objať, keď sa ráno budíš a nie je tam žena, ktorú by si pobozkal, keď máš chuť na svoju drogu, tvoj dlhý kúpeľ vo vani, ale rád by si ju zdieľal s niekým, kto si to užije s tebou.
Nemôžem a nechcem ti v tom brániť, nijako stáť v ceste, aby si to všetko mal. Ale tým, že sme v dennom kontakte, ťa svojím spôsobom nepúšťam ani v myšlienkach týmto smerom. A ja nechcem byť sebecká. Chcem ťa vidieť usmievať sa… Lenže tie malé chvíľky šťastia, ktoré ti ja dokážem poskytnúť, nie sú dosť.
unsplash.com
Viem to…
Kiežby som mala dosť síl na to, aby som to dokázala. Nemyslieť na teba, nevnímať tvoju vôňu ako omamný parfum, bez ktorého neviem existovať, netúžiť po tvojich dotykoch a tvojich bozkoch, ktorými ma zbavuješ triezveho úsudku a zdravého rozumu. Už dávno by som ti povedala Zbohom! Choď hľadať svoje šťastie. Je tam vonku a čaká na teba, odstrihni sa z tých neviditeľných nitiek, ktorými som si ťa k sebe pripútala..
Povedala by som ti, že ti to prajem z celého srdca, aby si bol šťastný a viem, že so mnou ťa už čaká len tá istá pesnička dookola, ktorú si zažil, a vieš, že ťa nikam neposúva. Preto je skvelé, že si to dal a pohol sa ďalej. Musím tebe a aj sebe držať palce, aby sme to zvládli. Nie spolu, ale od seba. Pretože…
Aj keď ja milujem teba, ja nie som tá, ktorú by si mal milovať TY.
Autor: Šarlota
Coverphoto: Photo by Olena Sergienko on Unsplash
