Občas mám chvíle, kedy nemyslím na to, čo bude, ani na to, čo sa deje teraz, no pozastavím sa nad tým, čo bolo. Možno sa tým podvedome snažím pripomenúť si isté veci so zámerom, aby sa viac nezopakovali… Neviem… No jednoducho si občas spomeniem na teba, hoci kedysi som sa zaprisahávala, že ti viac nevenujem ani len jedinú myšlienku. Ale ako mesiace začínali splývať do rokov, zmierila som sa s tým, že i tí, čo nám najviac ublížili, nemôžu zmiznúť z našej mysle.
Musia v nej zostať, aby sme nikdy nezabudli, pretože zabudnúť znamená, že si koledujeme o ďalšie popálenie. Jediné, čo sa my musíme naučiť, je ovládať svoje pocity, ktoré nás pri takýchto spomienkach konfrontujú.
unsplash.com
Na krátky okamih som tak bola opäť s tebou, v období, kedy som si myslela, že ty budeš môj posledný. Skutočne som si to nahovárala, veď mne predsa nikdy nestačili polovičné vzťahy… Presne takto som si to v duchu povedala a musela som sa pousmiať. Aká nepravda to bola… Pretože s tebou mi ten polovičný vzťah zjavne stačil a vo chvíľach, kedy som prestávala vládať, nahovárala som si, že raz to bude tých povestných sto percent.
Možno je to zvláštne, ale po prvýkrát som sa sama seba spýtala, či som vtedy s tebou bola skutočne šťastná…
Zvláštne je to preto, že som vtedy taký pocit mala. Chcela som to šťastie s tebou, preto som sa tvárila, že šťastná som. Lenže aj k takýmto poznaniam je potrebný čas, a k sebapoznaniu obzvlášť.
Niekedy si totiž lásku a šťastie umelo vytvárame tam, kde nie sú. Lebo ich nutne potrebujeme, aby prekryli to, čo nás vo vnútri pomaly ubíja.
Nie, nebola som šťastná…
Bola som závislá na vidine šťastnej budúcnosti s tebou. Bola som bezradná, stratená v tebe, v sebe i v nás. Bola som osobou, ktorá tvrdohlavo zostávala niekde, kde pre ňu nebolo miesto. Bola som ženou, ktorá sa bála samej seba, pretože prečo inak by som tak dlho zostávala s tebou… Musela som sa báť samoty, chvíľ, ktoré prežijem len v spoločnosti vlastných myšlienok.
unsplash.com
Nebola som šťastná, pretože ja som na to šťastie stále len čakala.
Nebola som šťastná, a to nielen preto, že si mi klamal ty. No stala som sa terčom klamstiev hneď z dvoch strán… Od teba i odo mňa. A to len z dôvodu, aby som si nemusela priznať, že som definitívne stratila niekoho, kto ma stratiť nemôže, lebo ja som jeho nikdy nebola.
Nebola som šťastná, pretože ak si žena oprie hlavu o hruď svojho muža, nemá sa pýtať, či je jeho jedinou a dokedy jej tento moment bude dopriaty. Vtedy sa nemá pýtať nič. Tieto momenty by dvom milujúcim ľuďom nemali dávať priestor na žiadne otázky. Mali by ich naučiť, ako sa žije tu a teraz s prázdnou mysľou a srdcom naplneným láskou.
Nikdy som nestála o šťastie, ktoré je založené na klamstve…
Ani o lásku, v ktorej sa čaká len na to, kým sa mi otvoria oči a ja odhalím pravdu. Už som dosť veľká, aby som pochopila, že nie všetko ide v živote tak, ako by som chcela… Ak ja milujem a ten druhý nie, zmierim sa s tým. No to, čo nedokážem akceptovať ani pochopiť, je, ak sa niekto skrýva za falošné sľuby. Ak niekto tvrdí, že mu na niekom záleží, no v skutočnosti to tak nie je.
Nemusíš mi klamať, aby si ma spravil falošne šťastnou. Skôr či neskôr táto bublina aj tak praskne, a ver mi… Vždy sa ľahšie zmierim s tým, že som stretla čestného človeka, s ktorým to proste nevyšlo, než klamára, ktorý svoje záujmy skrýval za slová o láske.
Coverphoto: Photo by Karina Tess on Unsplash
