Nie je to tak dávno, čo som aj ja blúdila. Blúdila som vo vzťahoch, v živote samotnom… Nevedela som nájsť vnútorný pokoj, strašili ma zajtrajšky a desila som sa prítomnej chvíle, pretože som doslova nevedela, čo s ňou. Nevedela som, ako sa vysporiadať s tým, čo cítim, a strácala som sa vo svojom vlastnom srdci. Kvôli tomu, že som mu nerozumela, vnímala som ho ako časť mňa samej, ktorá bojuje proti mne.

Chcela som mať pokoj na duši, ale namiesto toho som cítila len hnev, neistotu, krivdu a strach. A ten pokoj, po ktorom som tak bažila, neprichádzal. Nemal odkiaľ prísť. Nemal sa kde zjaviť, lebo tam, kde by mal byť, už preň nebol priestor.

pinterest.com

Chcela som rozumieť všetkému a všetkým…

Chcela som tak veľa vecí zo svojej pamäti vymazať. Chcela som dokonca nový život, ktorý by nemal nič spoločné s tým, aký žijem teraz. Tieto predstavy nového začiatku boli pre mňa akýmsi únikom. Chlácholila som sa nimi, hoci v praxi nič z toho, o čom som snívala, nebolo možné uskutočniť. Chcela som sa vzdať samej seba a stať sa novým človekom, ktorého nič neťaží.

Aký veľký smútok a aká veľká bolesť musia sužovať dušu, ktorá túži po niečom takom? Koľko hnevu vo mne na tých, čo mi ublížili, muselo byť? Koľko sklamaní dokáže jeden človek uniesť, kým sa dostane do takéhoto stavu?

Žila som takto dlho. Bolelo ma aj to, čo už dávno malo byť zahojené. A zatiaľ čo sa tí, ktorí mi podrazili nohy, posunuli v živote o kusisko vpred, ja som stále bola na jednom a tom istom mieste. Zastala som tam, kde ma nechali spadnúť iní a ani som nemala chuť sa postaviť sa začať žiť.

pinterest.com

No dokedy sa dá viesť takýto život?

Dovtedy, kým nezistíš, že už ti dávno neubližujú iní, ale jedinou, kto ti ubližuje, si ty sama. Keď sa prestaneš hnevať na druhých a začneš sa hnevať na seba, pretože pochopíš, že si už dávno mohla mať celú túto kapitolu za sebou. No ty si sa radšej schovávala do bezpečia vlastných predstáv…

Žiadne stretnutie ani vzťah nie sú pre teba stratou času. Malo sa to všetko stať presne do bodky tak, ako si to prežila. Strata času nastane vtedy, ak sa k tomu budeš vracať. Ak sa pre to budeš trápiť, hoci už nič z toho nevrátiš späť. Ak dovolíš, aby si žila v minulosti… 

Nemusíš všetkému a všetkým rozumieť. Stačí, ak prijmeš to, čo sa stalo, ako súčasť tvojho života, vezmeš si z tejto skúsenosti ponaučenie a pôjdeš ďalej. Naše najväčšie chyby totiž nespočívajú v chybách, ktoré urobíme. Ale v tom, že sa k nim neustále vraciame a chceme zmeniť niečo, čo sa už zmeniť nedá… 

Autor: Lea B.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Najlepší priateľ

Coverphoto: Photo by Elia Pellegrini on Unsplash

Facebook komentáre