Sklamanie bolí, čo si budeme hovoriť. A možno aj to je dôvod, prečo sa nikdy nezamyslíme, prečo to sklamanie vlastne vzniklo. Prečo sme si ním prešli, či v tom tak trochu nevedomky nemáme prsty a či sa mu v budúcnosti – ak sa teraz poučíme – budeme môcť vyhnúť. No sama viem, aké je to dôležité. Lebo áno, v bolesti je ľahké utápať sa. Lenže potom si koledujeme len o to, aby sa čoskoro zopakovala. No ak za ňu prevezmeme zodpovednosť, ak si aj napriek tomu, že nás bolí srdce, nájdeme chvíľku, aby sme si celú vec pekne zanalyzovali, nielenže nájdeme príčinu tej bolesti. No dokonca sa nám aj trochu uľaví. 

Lebo nič nie je horšie, ak nás bolí niečo, čomu nerozumieme, ver mi. Pretože vtedy ešte stále vieme dúfať, že sa to celé nejako vysvetlí a všetko sa na dobré obráti. No tento postoj večnej hry na obeť nie je vôbec správny. Dokonca by som ho označila aj za istú formu sebatyranie…

unsplash.com

No aby som sa dostala k jadru veci…

Často nám ublíži aj taká láska, ktorej sme uverili príliš skoro. Alebo inak povedané – aj taká láska, do ktorej sme skryli priveľa očakávaní, hoci nám ona sama na to ešte nedala priestor. Vidíme príležitosť, chytíme sa šance, srdce poskočí a myseľ si už ide svoje. Vytvára si predstavy, teší sa, že sa konečne udeje niečo, na čo sme tak dlho čakali. Zrazu máme pocit, že si tá láska konečne našla aj nás, no či na takéto úvahy ešte nie je priskoro, sa nezamyslíme. A tak veľmi ľahko prídeme k skalopevnému presvedčeniu, že nám niekto chce dať viac, ako nám v skutočnosti vie a chce ponúknuť.

Vieš, niečo také sa stalo aj mne. Keď to zjednoduším, o podobnom vzťahu je aj celá moja kniha. On vyjadroval záujem, ja lásku. Ja som frflala, keď som nedostávala to, čo som si myslela, že dostanem, a on sa len s pobavením díval, čo všetko ma vie dostať na pokraj šialenstva. Nie, nevodil ma za nos, na čo som však prišla až neskôr, s odstupom času, keď sa celá vec definitívne uzavrela a mňa aj prebolela. On síce chcel vzťah, ale nezáväzný, žiadne sľuby, len tu a teraz. A ja som si jeho záujem interpretovala tak, že jedného dňa spolu zostarneme, pričom tam jeho myšlienky vôbec nesiahali. 

unsplash.com

A vieš, čo je na tom najhoršie?

Že ak by som nesnívala a potom nerobila drámu z dôvodu, že sa moje sny nenapĺňajú, možno by priebeh tohto vzťahu nebol tak bolestivý. Možno by sme to spolu ťahali doteraz, v štýle, aký by nám obom vyhovoval, možno by sme sa časom predsa len posunuli trochu vpred a možno by som z tohto zväzku-nezväzku vycúvala, pretože by mi to triezve zmýšľanie neprikrášlené mojimi nereálnymi snami našepkalo – že tu jednoducho nenájdem to, čo hľadám, že každý chceme niečo iné a ak nechcem strácať čas, mala by som to pretnúť. A žiadne zranenia by sa nekonali. Len jedna skúsenosť, ktorá by vôbec nebolela.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Sľúb mi - žiadne sľuby

Lenže ja som za jeho slovami videla viac. Vždy, keď sa ozval, domýšľala som si, že si vstúpil do svedomia a že to chce celé napraviť. Každé stretnutie som vnímala ako akýsi pomyselný spoločný stupienok niekam vyššie. Ale on nikam stúpať nechcel… Chcel len vášeň, ja som chcela lásku. 

A nie, vôbec mi nie je trápne o tom dnes hovoriť…

Pretože tento jav, rozumej toto domýšľanie, vnímam okolo seba až príliš často. Netýka sa len žien či tínedžerov, no týka sa úplne každého, kto vie milovať a stane sa mu, že sa zamiluje skôr ako ten druhý. Nie je žiadny dôvod hanbiť sa. No skôr tu vidím dôvod na to, aby sa človek poučil a uvedomil si, že za niektoré rany na srdci si, žiaľ, i keď nevedomky môže sám.

unsplash.com

Teraz nechcem zo žien robiť bytosti premýšľajúce len nad svadbou schopné vhrnúť sa do náručia prvému mužovi, ktorý na nich žmurkne. Chcem tým len povedať, že občas nám vlastné pocity a túžby zastrú triezvy úsudok. Že nie je nič ľahšie, ako si niečo domyslieť a potom sa trápiť, keď sa nič z toho, čo považujeme za samozrejmé, nestane. Logicky… Pretože to nemalo skutočné základy.

Mýliť si lásku so záujmom je veľmi ľahké…

Nepočkáme na to, ako sa veci vyvinú. Sme nedočkaví a robíme si domnienky. Nechceme, aby nám ušla šanca, pri ktorej si často podkopneme sebavedomie a povieme si, že je naša posledná. Lenže umením v živote je chopiť sa takej šance, ktorá je skutočná. A to odhadneme len vtedy, ak sa naučíme v dôležitých momentoch nášho života nič nesiliť.

Nemýľ si lásku so záujmom, drahá. Pekne si počkaj, ako sa veci vyvinú. Trocha opatrnosti… Nedomýšľaj, nesnívaj. Postav sa k láske ako žena, ktorá si našla v živote aj iné esencie. A potom sa môžu stať dve veci – buď nebudeš nemilo zaskočená, alebo budeš príjemne prekvapená. A ten, kto sa niekedy v láske dobre sekol, mi dá za pravdu, že oboje je svojím spôsobom poriadna výhra. 

Coverphoto: Photo by Vitaly Otinov on Unsplash

O tom, čo sa stane, ak si vo vzťahoch priveľmi domýšľame, je aj Miina kniha s názvom Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.

Facebook komentáre