Odpovedzme si na otázku: Prečo všetci túžime po vzťahu? Prečo vlastne chceme nájsť toho pravého alebo tú pravú? Čo presne sa za touto túžbou skrýva a prečo sa cítime zle, ak sme dlho sami? Akoby sme vedome hľadali osobu, ktorá zapadne k nám a urobí náš život rozprávkovým, nie? Občas sa mi zdá, že najviac po láske túžia práve tí, čo si ju nevedia vytvoriť sami. Ide o ľudí, ktorí sa príliš málo zamilovali do svojho života, a tak dúfajú, že keď sa zamilujú do druhej osoby, všetko sa zmení.
Aj ja som kedysi taká bola. Podvedome som bola nastavená tak, že zmyslom môjho života bolo nájdenie toho pravého. Keď som si predstavovala budúcnosť, jej absolútnym vrcholom bola predstava mňa po boku nejakého muža.
pinterest.com
Ak sa ma v detstve alebo v puberte niekto spýtal, kým chcem byť, keď budem veľká, nemala som jasné plány v kariére. Netušila som, čo chcem robiť a čím sa chcem živiť. Jednoducho som len chcela mať pekný mať dom a nebyť v ňom sama. Predstava pána dokonalého bola so mnou už odmala spätá. A dodnes neviem, prečo to tak bolo.
Stále si neviem vysvetliť, prečo som svoje vlastné šťastie už od tak útleho veku vkladala do rúk cudzieho muža, ktorý bol síce v mojich predstavách úžasný, ale nemala som možnosť spoznať ho. Dnes sa mi to zdá zvláštne. Neúctivé k sebe samej.
Všetko sa však zmenilo, keď som spoznala jeho…
Muža, ktorý síce nebol darom, ale bol ponaučením. Vkladala som do neho príliš veľa nádejí. Najprv sa síce zdalo, že on je tým, kto so mnou v tom veľkom dome raz bude žiť, no pomaličky sa táto idea rozplývala. Každým dňom bola o trochu bledšia, až sa raz rozpadla úplne a spolu s ňou aj moje srdce.
Keď sa totiž na niečo priveľmi upneme, nechceme sa toho vzdať. Prijmeme to ako fakt a nerátame s tým, že by naša budúcnosť mohla vyzerať aj inak. A ak to náhodou aj zvažujeme, nenaplnenie našich snov v nás vzbudzuje poriadne škaredé pocity. Bojíme sa, hneváme sa a robíme všetko pre to, aby sa naše „nočné mory“ nikdy nenaplnili.
Ak nám život berie naše predstavy o budúcnosti a zavedie nás na cestu, po ktorej sme kráčať nechceli, dovolíme strachu, aby nás ovládol. No často sa bránime aj osudu, ktorý nám je predurčený a bojíme sa vecí, ktoré sú nám súdené, len preto, že sme si svoj život vysnívali inak.
pinterest.com
Sny o dokonalom manželstve mi bránili snívať o toľkých veciach…
Keď som pochopila, že jednou nenaplnenou láskou sa môj život nekončí, nastavila som si svoju myseľ inak. Už som v budúcnosti nemala iba jeden svetlý bod – pána dokonalého. Zrazu tam on nebol vôbec. Zo dňa na deň som o svojom živote začala snívať tak, aby som stredobodom tých snov bola ja.
Snívam o tom, ako sa mi môj život páči. O tom, že robím niečo, čo ma napĺňa. O tom, že pomáham druhým a navodzuje mi to dobrý pocit. A pomaly sa mi tie sny plnia, stávajú sa krásnou realitou, pretože už to nie je o čakaní na muža, ale o postupnom plnení snov.
Jedna nešťastná láska mi dala zmysel života. Zistila som, že nechcem úžasný vzťah, ale že chcem úžasný život. A ten si viem vytvoriť aj sama. Ak raz niekto príde, bude ho spolu so mnou zdieľať. Jeden muž, ktorý ma spočiatku prinútil myslieť si, že za nič nestojím, ak neopätoval moje city, mi zrazu ukázal, čo všetko dokážem.
Vďaka nemu som zistila, že sa netreba báť, ak sa nám sny neplnia. Možno neboli naším osudom…
Autor: Radka
Coverphoto: Photo by Tamara Bellis on Unsplash
