Pamätáš, aké to bolo na začiatku? Triasol sa nám hlas, srdce bilo ako šialené a my sme sa cítili ako superhrdinovia. Plní sily všetko zdolať, plní nádejí na lepší zajtrajšok. Plní očakávaní. Posilnení adrenalínom. Svet bol nádherný a my sme boli zamilovaní… do seba, do života.
Všetko bolo krajšie a jednoduchšie.
Láska nám dávala krídla.
Dnes? Dnes sme ľudia, ktorí sa majú radi. Teda asi. Dnes už nechodíme na prechádzky, pozeráme sa na telku. Dnes sa už nepretekáme v tom, kto pre toho druhého uvarí lepšiu večeru. Hodíme do vody špagety a dáme na ne prvú vec, čo chladnička ponúkne. Dnes sa netešíme do postele kvôli sexu, ale na to, ako si konečne natiahneme nohy. Ja sa modlím, aby si nechrápal a ty, aby som nerozprávala zo sna.
Dnes mi nenapíšeš, že ti chýbam, ale či som kúpila pivo. Už mi z kvetinárstva nenosíš kvety, ale hnojivo, aby som ho dala na tvoje chilli papričky. Neodídeš z práce skôr preto, aby sme mali pekný večer pri sviečkach, ale aby si s kamošmi stihol zápas. Neholíš sa. Lenže nie preto, že mám rada “pár dňové strnisko”, ale preto, že sa ti nechce. Obzeráš sa za inými ženskými a s kolegyňou si bohovsky rozumiete.
Ja sa doma nemaľujem, však načo, už si ma takú videl milión 
krát. Chodím v tristo ročných teplákoch. Mám chuť zabiť ťa, keď po celom byte zbieram tvoje ponožky. Prenášam na teba problémy z práce. Som príliš lenivá, aby som vstala o hodinu skôr, keď odchádzaš preč len preto, aby som ti spravila kávu a strávila s tebou chvíľku navyše.
Občas mám pocit, že to s nami ide dolu vodou… Už ani neviem, či ma ešte miluješ…. a milujem ja teba? Nie je to len zvyk?
Každý z nás to pozná. Ten stav, keď sa všetko v našich životoch zdá byť v poriadku, no niečo v poriadku vôbec nie je. Cítime to v našom vnútri. V našom srdci. Niečo tam je, zavadzia, omína, tlačí nás a bráni nám tešiť zo života. Žijeme si svoj usporiadaný život, ktorý je fajn. Lenže naozaj stačí, aby bol fajn?
Áno máme čo jesť, máme kde bývať, máme okolo seba ľudí, ktorých máme radi, lenže po čase sa to z “úžasného” mení na fajn. Je to preto, lebo sa niečo zmenilo? Milujeme sa menej. Niečo sa pokazilo? Blíži sa koniec?
Dlho som si nad tým lámala hlavu. Zdalo sa mi to ako neriešiteľný hlavolam a odpoveď je pri tom úplne jednoduchá.
Nikdy pred tým by mi nenapadlo, že to “niečo”, čo nás zabíja, môže byť rutina. Obyčajný stereotyp, ktorý sa do našich životov prikradne ako tieň. Ak človek podcení rutinu, môže prísť o veľa. O životnú lásku, najlepšieho priateľa a v neposlednom rade o naozaj šťastný život.
Je úplne normálne, že po čase si na druhých zvykneme a sme oveľa viac uvoľnení. Máme pocit, že ak už sú v našich životoch, tak neodídu. Nepripúšťame si to. Nemyslíme na to. A potom sa niekde dozvieme, že Ten opustil Tú po piatich rokoch “šťastného manželstva” a narazil si inú. Kde sa pane bože tá láska podela? Veď sa milovali ako kone. Je to sviniar, atď atď…
A popri tom stačí tak málo. Pripomínajme ľuďom, ktorých milujeme, že ich milujeme. To je všetko. Nič Viac. Nedovoľme rutine, aby zadusila naše vzťahy a city.
Každý občas potrebuje zmenu. A nie je tomu inak ani vo vzťahoch. No a ak tie naše budú vyzerať každý deň ako kópia toho pred tým počas pár rokov, kupujeme si tým lístok do pekla.
Povedz jej, že je nádherná.
Uvar mu obľúbené jedlo.
Pobozkaj ju na čelo, keď prídeš domov.
Pritúľ sa k nemu.
Zober ju do kina.
Flirtuj s ním.
Pozeraj sa jej do očí.
Povedz mu, že si vážiš, čo pre teba robí.
Kúp jej obľúbenú sladkosť, lebo je streda.
Napíš mu, že ti chýba a nevieš sa dočkať, kedy bude doma.
Chyť ju za ruku, keď kráčate po ulici.
Otvorte si fľašu vína a porozprávajte sa ako najlepší kamaráti. Ponadávajte spolu na suseda a otrasný deň v robote. Hovorte o všetkom. Čo Vás štve. Čo Vás vytáča. Čo Vám chýba. Potom si zahrajte vankúšovú vojnu a spadnite do postele vedľa seba usmiati. Milujte sa s vášňou a láskou. Ako niekedy.
Pošepkaj mu do ucha, že je dnes neuveriteľne sexy a strašne po ňom túžiš.
Chyť ju za zadok, len tak.
Choď s ním na ryby, aj keď to zrovna nemusíš, ale on to miluje.
Pozri si s ňou jej obľúbený film, aj keď pri ňom občas prevrátiš oči. Hlavne potajomky 😉
Občas jej pripomeň,prečo si si ju vybral…. Občas mu pripomeň, že ho miluješ….
Stačí tak málo, aby sa dialo veľa. Stačí len, aby sme si občas pripomenuli, prečo sme spolu a nezabudli na to, akí sme boli na začiatku..
Ak si myslíš,
že dobrodružstvo je nebezpečné,
skús rutinu, tá je smrteľná…
Paulo Coelho
