Je to nejaký čas, čo si ma od seba odohnal… Smutným spôsobom, za ktorý sa ale na teba nehnevám. Okolnosti ťa prinútili sa rozhodnúť a ja som už v tvojom živote nemala miesto. Som typ, ktorý v každom hľadá stále len to dobré – aj u ľudí, ktorí mi v živote ublížili. Všetkým som odpustila, ja sa neviem hnevať, nedokážem nenávidieť. Myslím, že aj bez toho zažíva človek v živote veľa bolesti. Na teba však neviem zabudnúť… Lebo nechcem a ani ty mi to neuľahčuješ.
Náš vzťah bol plný lásky, obaja už sme ďaleko za hranicou dospelosti, mohla by som to definovať tak, že sa stretli dvaja správni ľudia v nesprávny čas. Takže aj keď som dôvod tvojho odchodu chápala, moje srdce si ide svoje, a o to viac je to bolestnejšie.
pinterest.com
Napriek tvojmu rozhodnutiu ťa však vidím nešťastného…
Pýtam sa prečo. Rešpektujem tvoje rozhodnutie, držím sa od teba ďalej, nepíšem, nekontaktujem ťa. Aj keď je to ťažké, pretože bojujem sama so sebou. Milé ženy, určite viete, o čom teraz píšem – viete, aké to je, keď vás muž, ktorého milujete, opustí, a napriek tomu, ako vám to ublížilo, jediné, po čom túžite, je, aby sa vrátil, priznal, že urobil chybu, chytil vás do náručia a nepustil..
Áno, my ženy v tejto fáze rozchodu vieme odpustiť úplne všetko. Zabúdame rýchlosťou blesku na všetko zlé. A to sa väčšinou nevypláca.
A tak som sa ťa jedného dňa spýtala…
Priznal si, že ma stále miluješ a že ma budeš milovať do konca života. Že na mňa stále myslíš. Že ľutuješ svoje rozhodnutie… Povedz mi, čo mám s týmito informáciami robiť? Dávaš mi falošné nádeje, aby si sa cítil lepšie?
V jednom momente som myslela, že mi srdce vybuchne od prívalu lásky a radosti, keď som počula tvoje slová. Ale na strane druhej viem, že nebudeme spolu, pretože okolnosti sú také, aké sú…
pinterest.com
Tak teraz čo?
Pýtam sa ťa, zahrávaš sa so mnou? Vieš si predstaviť, v akom som rozpoložení? Ako sa musím všade pretvarovať, že som v pohode, úsmevy rozdávam na počkanie, len aby sa ma nikto nepýtal, prečo som nešťastná…
Si jediný muž, na ktorom mi v živote záleží. Chcela som s tebou spoločnú budúcnosť, chcela som s tebou zostarnúť. A ja viem, že ešte stále chcem. No ty nevieš, čo chceš. A kým si nebudeš istý, nikdy sa nič nezmení.
Viem, že všetko chce čas, a ja sa ho tiež potrebujem…
Na to, aby som sa od teba odpútala, aby som ťa nechala ísť. Lebo akokoľvek nad tým rozmýšľam, myslím, že to bude to najlepšie. Pre teba…
My ľudia sme zvláštni. To, po čom najviac túžime, toho sa ale zároveň vždy z nejakých „rozumných“ dôvodov vzdávame. Robíme z lásky komplikovanú vec, pritom je to vec úplne jednoduchá… Miluješ, alebo nie, nie je nič medzi tým.
Jednou vecou som si úplne istá… Milujem ťa…
„Nikdy nikomu nedovoľ, aby sa pre teba stal všetkým, pretože keď odíde, nebudeš mať nič…“
Viem, že sa z toho raz dostanem, ibaže už nebudem taká ako predtým. Už nechcem byť tak príliš… Príliš dôverčivá, príliš zamilovaná, príliš naivná. Už nechcem v sebe živiť nádej… Nádeje a sny sú krásne, ale keď sa rozplynú… Tá bolesť je neopísateľná.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Ilyuza Mingazova on Unsplash
