Viem, ako láska bolí. Poznám ten pocit, keď sa snažíte neľúbiť a zabudnúť, lebo každá myšlienka na neho vám spôsobuje bolesť. V jeden taký deň som si povedala: A dosť! Láska neexistuje, už v ňu neverím, bude mi lepšie samej. A prisahám, že aj bolo. Mohla som si robiť, čo som chcela, zbaliť si večer kufor a odcestovať, kam som chcela, opiť sa s priateľmi a pretancovať celú noc, mať svoje tajomstvá, o ktorých nikto nevedel, ale hlavne srdce, ktoré sa nebálo sklamania a ďalších jaziev.
Poviem vám, že to boli krásne dva roky. Pozerala som sa na priateľov okolo seba, ktorí sa trápili vo vzťahoch, podvádzali sa, klamali, ubližovali si… A ja som bola tak krásne slobodná, nespútaná láskou. A priznám sa bez mučenia, aj mne prišlo niekedy smutno. Večer, keď som prišla domov z práce, keď sa mi stalo niečo úžasné, krásne a veľké, naliala som si pohár vína, zapálila oheň v krbe a vtedy som si uvedomila, aké krásne by bolo, keby tu teraz bol ON.
pinterest.com
On, ktorý by ma vzal do náruče a bol na mňa pyšný. Rozprávali by sme sa do neskorej noci, smiali sa a ráno by sme sa zobudili v sladkom objatí. Lenže to sa mne už nestane, ja predsa v lásku neverím…
No nie nadarmo sa hovorí: „Človek mieni, život mení…”
Prišiel deň, keď som stretla TEBA. Vošiel si do dverí s farebnými ponožkami a šibalským úsmevom a ja som v tej sekunde vedela, že si výnimočný. A myslím si to dodnes. Vlastne už si to nemyslím, VIEM TO. S tebou prišla do môjho života opäť nádej, smiech a láska. Tá láska, ktorej som pred dvomi rokmi zavrela dvere a prisahala som, že už ju do svojho srdca nepustím, že už nikomu nedovolím zanechať v mojom srdci ďalšiu jazvu, bolesť a smútok.
Lenže ty si mi nedal ani na chvíľu šancu, aby som sa bránila. Pomaličky, nenápadne, tajomne, ale s nehou a vtipom tebe vlastným si sa mi dostával pod kožu. Dnes tu stojím, zaľúbená, šťastná a chcem sa ti poďakovať. Poďakovať za to, že si mi ukázal cestu, vrátil si mi vieru v lásku a spravil ma šťastnou. Ďakujem ti za každú správu ráno a večer na dobrú noc, za dotyky, objatia, bozky.
Ďakujem za každú minútu, ktorú si sa rozhodol venovať mne, za to, že ma vieš vždy rozosmiať, a v neposlednom rade ti ďakujem za to, že som mohla opäť počuť tie slová: Ľúbim ťa, Chýbaš mi, Teším sa na teba… Ďakujem ti, láska, za to kým si a kým som ja, keď som s tebou.
pinterest.com
Sľubuješ mi, že tu budeš navždy…
Ale slovo navždy je veľmi zaväzujúce a my ľudia nie vždy máme tú moc ho dodržať. Poďme si sľúbiť, že tu budeme jeden pre druhého dovtedy, pokiaľ nám to naše cesty dovolia. Poďme spolu kráčať, ľúbiť sa a smiať dovtedy, pokiaľ budeme vládať. Robme sa navzájom šťastnými, pokiaľ sa tak budeme cítiť, a ľúbme sa, kým nám to naše srdcia dovolia.
A ak príde čas povedať si zbohom, sľubujem, že nebudem plakať. Veď nie každý má v živote také šťastie, aby stretol niekoho výnimočného. Niekoho, kto sa na nič nehrá, je sám sebou a miluje celým telom. Mne sa to podarilo. Ja som stretla teba a s tebou som našla všetko, čo som sa kedysi rozhodla už nikdy nenájsť.
Ponesiem si na svojej ceste krásne spomienky na to najkrajšie obdobie môjho života, na teba…
Navždy si budem pamätať naše stretnutia, pohľady, dotyky. Každý jeden sa mi vryl pod kožu. So mnou už navždy bude v srdci kúsok teba.
Prajem si, aby si aj ty bezo mňa kráčal vždy so vztýčenou hlavou, hrdo a s úsmevom na perách. S vedomím, že si aj keď iba na chvíľu, urobil niekoho najšťastnejším na svete, že si niekoho zachránil pre samotou a dal si mu vieru.
Vieru v lásku. Prosím, nikdy si nezabudni veriť, nikdy o sebe nepochybuj a miluj vždy naplno. A nech mi ťa život odveje kamkoľvek, chcem veriť, že aj v tebe bude rovnako už navždy aj kúsok zo mňa.
Autor: Katka D.
Coverphoto: Photo by Toa Heftiba on Unsplash
