Pred časom, keď som nenosila na tvári úsmev priveľmi často, som sa ocitla na mieste, kde som spoznala práve JEHO. Bola to náhoda alebo osud?
Toto je jedna z mála otázok, na ktoré práve teraz nechcem vedieť odpoveď. Je mi tak trochu jedno, vďaka čomu som ho spoznala… Nestáva sa to často, no teraz to neriešim… Nechcem vedieť, kto alebo čo stojí za naším stretnutím…

Spočiatku sme spolu netrávili veľa času, nerozprávali sa deň za dňom, no napriek tomu sme o sebe vedeli. Čo-to sme sa dozvedeli od druhých, no aj tak som čakala, kedy budem o ňom počuť niečo z jeho úst… Zakaždým, keď som vedela, že ho uvidím, snažila som sa vyzerať čo najlepšie a tiež sa správať tak, aby som sa o niekoľko dní nemusela hanbiť… 

Postupom času sme sa začali spoznávať, rozprávať a boli sme odrazu v každodennom kontakte. Pamätám si, ako mi napísal, aby som vždy bola sama sebou… Moje okolie si začalo všímať zmenu nálady, výraznejší úsmev na tvári a tiež pozitívnejší pohľad na život. Za toto všetko mohol práve ON. Ten, koho som stretla nedávno, no akoby som ho poznala už dávno predtým…

unsplash.com

Hneď som si povedala, že toto bude komplikované… 

Pýtaš sa prečo? Jednoducho preto, že sa nebudem môcť zaľúbiť do tejto osoby. Človek by si možno vravel, že zaľúbiť sa môžeme predsa do kohokoľvek, no v tomto prípade som nesmela… Nesmela som začať opäť niečo cítiť. Zakázala som si to, lebo som sa bála. Mala som strach zo straty, z názoru iných, z čohokoľvek… 

No aj napriek môjmu zákazu som dovolila mojim citom vyjsť občas na povrch… Neviem, ako je to možné, ako som to dopustila, no rozhodla som sa byť šťastná. Áno, možno to bude trvať len chvíľu… Možno o pár mesiacov budem na neho len spomínať… Alebo? Začnem už teraz myslieť pozitívne a veriť v to najlepšie? Dúfať, že aj naďalej ma bude robiť šťastnou? Že aj v budúcnosti mi dokáže vyčarovať úsmev jedným slovom alebo len svojou prítomnosťou…

Ver mi, že spoznať niekoho, ako je on, bola pre mňa určite výhra… 

Ukázal mi, že život nie je len o tých menej príjemných veciach, ale že na všetko sa treba pozrieť aj z iného uhla a naučiť sa v horších veciach vidieť niečo pekné… Dokázal mi vždy zlepšiť náladu a nepotreboval na to viac ako pár sekúnd… Za krátky čas sa naučil, čoho sa obávam a čo naopak láka moje srdce. Sám prišiel na to, že ma niečo v minulosti zlomilo… Spýtal sa a uistil ma, že bol zvedavý len kvôli tomu, aby ma nezrazil na kolená aj on.

Priznávam, možno o pár mesiacov budem spomínať so slzami v očiach, no teraz som tu a som neskutočne vďačná za to, že sa objavil v mojom živote… 

unsplash.com

Ďakujem mu za to, že vo mne dokázal prebudiť pocit šťastia, ktoré som po niektorých situáciách zahrabala niekde ďaleko odo mňa. Túžbu, stať sa takým optimistom, akým som vždy chcela byť. Pomáha mi stať sa človekom, ktorý sa v živote nestratí a nezrazí ho na zem aj ten najsilnejší úder pod pás… Ďakujem mu, že je pri mne, že sa o mňa neustále zaujíma, a jednoducho za to, ŽE JE !

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Takmer tvoja

Vždy som si priala spoznať niekoho, s kým budem mať veľa spoločného…

Niekoho, s kým si budem rozumieť a kto mi podá pomocnú ruku v čase, keď ju budem potrebovať… Áno, možno to vyznieva trochu sebecky, no tým pádom, že som vždy pomáhala, ako sa dalo, a na oplátku som dostávala to, čo mi pomohlo akurát tak upadať, som si povedala, že aj ja potrebujem mať vo svojom živote niekoho, kto by mi s ochotou pomáhal prekonávať nie veľmi pekné chvíle… 

A tiež niekoho, kto by bol tvorcom tých dokonalých… Niekoho, kto by mi ukázal, o čom je život a ako si ho naplno užiť… 

Lenže nič v mojom živote nie je jednoduché… 

„Som blízko, ale predsa ďaleko…“ Takto znela veta, ktorá vo mne vyvolala pocit neistoty, pocit strachu, že o neho môžem kedykoľvek prísť… Zakaždým, keď som si na túto vetu spomenula, bolo mi do plaču. Konečne niekto, s kým si rozumiem, koho mám naozaj veľmi rada, no sú tam prekážky, ktoré mi, žiaľ, nedovolia robiť to, čo by som najradšej. 

unsplash.com

Nedovolia mi prejaviť city ani povedať to, čo mám na srdci… Je to zložité, no obaja to chápeme. Aj práve kvôli tomu je ON niekto VÝNIMOČNÝ… Dokáže veci pochopiť skôr, ako ich stihnem vysloviť, a niekedy úplne stačí pohľad do mojich očí, ktorý mu povie viac, ako by som bola schopná ja…

Nesmiem, no neviem, čo mám robiť… 

Takto by som mohla opísať moju situáciu. „Nemôžem sa zaľúbiť!“ Tieto slová si stále dookola opakujem, aj keď viem, že mi to asi vôbec nepomôže… Veď, čo ak je už neskoro? Čo ak som v tom už dávno až po uši, no nechcem to dať najavo? Alebo si to nechcem priznať len ja sama..? No nechcem prísť aj o neho. 

A preto viem, že NESMIEM… SOM vďaka nemu ŠŤASTNÁ a chcem takou aj ostať… A s radosťou poruším pravidlá, ktoré som si nastavila ja sama, no tohto šťastia sa len tak ľahko nevzdám… A dúfam, že ani ono mňa!

Autor: Saška

Coverphoto: Photo by Cody Black on Unsplash

Facebook komentáre