Láska prichádza zvyčajne vtedy, keď ju najmenej čakáme. Prichádza nečakane, po špičkách sa vkradne do nášho nepripraveného srdca. Nemôžeme si rozkázať, do koho sa zamilujeme. A tak sa občas zamilujeme nesprávne…
Stretávame sa s tým, že v takom prípade je láska vnímaná ako problém. A z citu, ktorý mal byť tým, ktorý dáva životu iskru, sa stáva cit, ktorého by sme sa najradšej zbavili. Bolesť je do istej miery súčasťou lásky. Ale čo s láskou, ktorá nám okrem sĺz a smútku neprináša nič iné?
Čo ak nám nie je dopriate byť s osobou, ktorú milujeme?
Čo ak sme sa jednoducho zamilovali do nesprávnej osoby?
pinterest.com
Uvedomujeme, že láska vôbec nie je taká všemocná, ako sme sa domnievali. Že vôbec nedokáže ,,hory prenášať”. A vtedy prestávame veriť rozprávkam a hlavne šťastným koncom. Možno niektorí z nás skutočne zažijú lásku, ktorá dokáže niečo prevratné, ale v bežnom živote sa to, žiaľ, nedeje často.
Miliónkrát sa pýtame, prečo práve on. Miliónkrát vyslovujeme jeho meno v nádeji, že ten dôvod, pre ktorý nemôžeme byť spolu, odpláva, stratí sa. V nádeji, že láska všetko prekoná. Ale veľakrát to tak nie je. Iste, láska je určite najsilnejší cit na svete, ale ak je venovaná nesprávnej osobe, stráca akúkoľvek účinnosť.
Keď sa okolnosti nezmenia ani napriek našim slzám a prosbám, želáme si zabudnúť. Prebudiť sa zo zlého sna a byť ako predtým. Lenže čím viac sa snažíme zabudnúť, tým nemožnejšie to je. Zabudnúť sa totiž nedá len tak. Chce to čas. A my sa ocitáme v začarovanom kruhu – snaha zabudnúť spôsobuje, že stále viac myslíme na to, že to nedopadlo, ako sme chceli. Nekontrolovateľné myšlienky preberajú kontrolu nad našimi emóciami a my sa stále viac trápime. Hľadáme cestu von, no máme pocit, že sa ešte viac strácame.
Človek dokáže zvíťaziť nad čímkoľvek, okrem slabého plamienku nádeje. Na takejto láske nie je najhoršia beznádej, ale práve kvapka nádeje, ukrytá kdesi hlboko v srdci. Malá, nepatrná kvapôčka viery, že by sa všetko mohlo zmeniť v náš prospech. To je skutočný dôvod trápenia. A dostať sa z toho chce veľa odhodlania a trpezlivosti.
pinterest.com
Prečo sa nám potom dejú ,,nesprávne lásky”?
Nikdy sme ich nevolali, nežiadali sme, aby prišli. Napriek tomu sa objavili. Preto, aby nás trápili? Aby nás naučili plakať? Pripomenuli nám, ako sa trpí? Možno to tak na prvý pohľad vyzerá, ale nie je to ich skutočný cieľ.
Každá láska, ktorú cítime, k nám prichádza preto, aby nás niečo naučila. Aby z nás urobila lepších ľudí. Aby nás zocelila. Naučila nás odpúšťať sebe a svetu tiež. Práve z nesprávnych lások sa najlepšie poučíme. Nesprávna láska nám pripomenie život v trápení, aby sme dokázali oceniť chvíle šťastia, ktoré nás bezpochyby čakajú.
Niektorých ľudí jednoducho ľúbiť nemáme a nikdy sme nemali. No ľúbili sme ich. A trpeli sme. Preto, aby sme tých, ktorých stretneme neskôr mohli ľúbiť ešte viac, no už bez trápenia.
Možno občas nedostaneme, čo chceme. No je to preto, že život má pre nás pripravenú osobu, pri ktorej budeme radi, že sme nezískali tú, ktorú sme nesprávne ľúbili.
Coverphoto: unsplash.com
