Stalo sa vám už niekedy, že do vášho života vstúpil niekto, o kom ste nevedeli, čo bude ďalej? Prišiel určite po dlhom čase a aj keď ste boli stále zlomení, potešili ste sa. Kto by aj nie, však? Každému z nás chýba dotyk od toho druhého. Nielen taký obyčajný, ale plný nehy a vášne zároveň. Neskôr i bozky, spoločné zaspávania i spoločné prebúdzania. Jednoducho niečo, čo vám bude zakaždým vyvolávať motýle v bruchu a budú sa vám triasť ruky i nohy.
Sme len ľudské bytosti. Tak krehké, akoby sme boli z porcelánu. Preto ak niekto nový vstúpi do nášho života, dávame tomu veľké nádeje. Nezáleží na tom, ako dlho sa s dotyčnou osobou poznáme. Stačí malý okamih na to, aby sa do nášho života dostala nová osoba.
Otvoríme jej dokorán dvere a dovolíme jej vstúpiť ďalej…
Napriek tomu, ako sa k nám bude správať. Lietame kdesi zasnení v oblakoch a len sťažka sa nám podarí stáť nohami pevne na zemi. Až po čase sa ukáže, či dotyčný bol ten pravý. Ale čo ak aj bol, ale prišiel v nesprávny čas? Existuje správny čas na to byť ľúbený a ľúbiť?
pinterest.com
Možno si to len my všetko chceme presne nariadkovať, akoby bol život niečo predpísané. Možno existujú správne osoby a možno existuje i správny čas. No nikdy to nebudeme naisto vedieť. Keby sme to vedeli dopredu, život by bol o čosi ľahší. Bolo by menej sklamaní, menej zlomených sŕdc i menej preplakaných nocí. Ale naopak… Na čom by sme sa mohli poučiť? Ako by sme vedeli, čo vlastne naozaj chceme a čo naopak naozaj nechceme?
Možno to raz zistíme…
Verím tomu, že viacerí si povedia po vydarenom vzťahu, že práve toto je tá správna osoba. Verím tomu, že po nevydarenom vzťahu budeme presne vedieť, že s takýmto človekom už viac nechceme byť. Verím tomu, že na každého jedného z nás tam niekde vonku čaká ten správny človek. Človek, ktorý nás bude ľúbiť takých, akí v skutočnosti sme. Človek, ktorý bude naše nedokonalosti pokladať za dokonalosti.
Po nesprávnom čase sa možno raz znova stretneme. Možno len budeme potrebovať byť chvíľu sami. Budeme sa ďalej rozvíjať, no bez toho druhého. Oddelíme sa od seba a budeme si žiť svoje životy, no jeden bez toho druhého. Bude to spočiatku, samozrejme, bolieť…
Ale čo keď sa opäť stretneme?
A čo keď zistíme, že naše city voči sebe neochladli i napriek odlúčeniu? Vtedy budeme vedieť, že to malo zmysel. Lebo každé odlúčenie nám nakoniec niečo dá. Vyrastieme v niečo iné a možno budeme i inak zmýšľať. Budeme konečne pripravení stáť pevne po boku jeden druhému.
Hoc to už nebude nikdy tak ako predtým. No nové začiatky prinášajú so sebou i nové veci. Preto verím v to, že toto nebol náš koniec.
Nemá to nik v rukách. Možno len čas či osud. Ak nám je súdené byť spolu, ver tomu, že sa to tak zariadi. Opäť sa naše cesty skrížia a bude nám oveľa lepšie ako predtým. Pretože žiaden koniec nie je doživotný. Pretože všetko, čo niekde končí, sa znova niekde začne.
Autor: @patty.dvo
Coverphoto: Photo by Clem Onojeghuo on Unsplash
