Asi na svete nie je človek, ktorý o sebe môže povedať, že nikomu nikdy neublížil. Pretože občas zraníme, aj keď nechceme, a príčin, prečo sa to stalo, je hneď mnoho…
Vyhasli city, ublížené bolo nevedome, nedokázali sme človeku dať to, čo on potrebuje. Vtedy fakt, že sme ublížili, bolí aj nás.
Žiť s pocitom, že sme sa nesprávnym spôsobom hlboko dotkli človeka, ku ktorému síce nepociťujeme tú pravú lásku, no stále si ho vážime, nie je ľahké.
unsplash.com
A potom sú tu ľudia, ktorí ubližujú vedome…
Ubližujú preto, že nehľadia na city iných, iba sa s nimi zahrávajú pre svoje vlastné blaho. Robia to úmyselne a je im to jedno. Dokonca i niekoľkokrát za sebou. A povedia si, že veď ten druhý to predsa časom rozdýcha, že to časom prejde a bude to len na chvíľu.
V niečom majú pravdu. Skutočne to ten človek rozchodí, hoci to občas trvá aj roky. Po čase sa jednoducho naučí žiť s pocitom, že svet a ľudia v ňom nie sú spravodliví, že láska občas vznikne iba na jednej strane a tá druhá to môže nepekne využiť. No na tú bolesť nezabudne, aj keď ten, čo mu ju spôsobil, si to myslí. Myslí si, že ak niekomu ublíži, bude to len dočasné a o chvíľu bude všetko také, ako bolo predtým.
No od pravdy to má poriadne ďaleko…
Neublížiš len na chvíľu. Na mesiac, možno rok či dva. Ublížiš už naveky, hoci bolesť nebude stále rovnaká. Bude sa meniť, prinesie do duše človeka, ktorého si zranil, úplne iné pocity a tie sa budú časom striedať. Ale stále to neznamená, že bolo ublížené iba na chvíľu…
Vieš, ak niekoho zraníš, ovplyvníš tým celý jeho život. Riskuješ, že osoba, ktorej si ublížil, už viac nebude taká, aká bola v čase, keď si ju spoznal. Kvôli tebe totiž prestane veriť v lásku, v úprimné city. Povie si, že ak si ju zranil ty, môže to urobiť každý… každý, kto príde po tebe, a rovnako ako aj ty, aj on bude lásku len predstierať.
Vezmeš jej nádej na šťastný život a vezmeš jej aj dôveru v ľudí, v dobro na tomto svete. Nadobudne pocit, že je všetko márne a nič sa nedá ovplyvniť, nech už vyvinie akokoľvek veľkú snahu. Prestane snívať o šťastnom konci, o starobe po boku niekoho, koho miluje už celé desaťročia, pretože jej táto predstava po tom všetkom, čo si v jej duši zanechal, príde len ako úbohá rozprávka, ktorá nemá nič spoločné s realitou, so skutočným životom…
Zoberieš jej tak všetky sny, ktoré si v sebe odmala pestovala. Odteraz bude vďaka tebe stáť nohami pevne na zemi a viac si nedovolí snívať o ničom, čo by ju urobilo šťastnou, pretože už vie, aké to je stratiť niečo, čo nikdy nemala…
unsplash.com
Osoba, ktorej ublížiš, bude lásku odmietať…
Či už to bude robiť preto, lebo si to nakáže, alebo podvedome, láske sa bude vyhýbať obrovským oblúkom. Tým, že jej ukážeš, že nie všetko sa môže skončiť ružovo, už sa jej viac nebude chcieť nič nové začínať. Príde jej zbytočné investovať energiu do nového vzťahu, ak si jej ty dal pocítiť, že si si to nevážil. Pri každej novej príležitosti odštartovať vzťah si nájde tisíc dôvodov, prečo by to urobiť nemala, a za všetkými budeš stáť práve ty a spomienky na to, čo prežila s tebou.
Bude sa chcieť ochrániť pred ďalším sklamaním a ďalšou bolesťou, a tak sa viac neodhodlá opäť niekomu veriť a odovzdať mu kúsok jej srdca. A ak sa tak predsa len stane, ak sa v jej živote po tom všetkom náhle objaví niekto, kto sa rozhodne o ňu zabojovať, podozrievavosť a staré rany na duši jej budú brániť v tom, aby sa niekomu odovzdala úplne celá.
Každá bolesť je večná…
Iba jej intenzita sa časom mení a klesá, ale jazvy po nej ostávajú už navždy. Len čo sa niekto dotkne toho miesta, ktoré bolo škaredo zranené, spomienky sa vynoria a opäť to bude čerstvé.
Nie je možné zraniť iba na chvíľu… Srdce sa na rozdiel od tela nehojí tak rýchlo a všetko, čo prežilo, si pamätá a uschováva do svojho vnútra, aby to vtedy, keď nastane podobná situácia, mohlo pripomenúť.
A tak sa stáva, že sa mnohí ľudia vyhýbajú láske iba na základe jedného nešťastného zážitku. Robia tak kvôli jednej jedinej osobe, ktorá nezvážila všetky dôsledky svojich činov a myslela si, že zraní len na chvíľu…
Coverphoto: Photo by Ann Danilina on Unsplash
