Celý život som mala pocit, že odo mňa stále niekto niečo očakáva. Na akú školu pôjdeš? A Prečo? A potom pôjdeš na výšku? A čo po nej? Robiť rozhodnutia vo veku, kedy som nebola schopná sa rozhodnúť, ani čo chcem na večeru…vlastne to neviem do dnes….a už mi to vôbec nevadí!
Stále dookola otázky typu čo bude…čo by bolo? Nebude NIČ…..lebo čo keď ťa o 5 minút prejde kamión, alebo čo keď zajtra spadne meteorit? Všetci riešia čo bude zajtra a po zajtra a o týždeň. Áno, do istej miery to riešiť treba, ale veľa ľudí zabúda, že žiť sa má TU A TERAZ.
Máme si užívať maličkosti a okamihy, lebo práve tieto veci tvoria ten toľko spomínaný zajtrajšok. Ja sa každé ráno budím a chcem niečo úplne iné, ako som chcela včera. Keď sa ma niekto spýta čo zo životom? Neviem…netuším. Pred pár mesiacmi som z toho mala zlý pocit. Myslela som si, že takto môj život nikam nespeje a že som asi horšia ako ostatní, ktorí celé dni sedia nad knihami alebo celé dni makajú v práci.

Potom som pochopila jednu vec. Ja žijem svoj život tu a teraz a to je ten rozdiel!

Žijem pre daný moment. Ak chcem niečo dnes, tak to urobím, lebo možno tu už zajtra nebudem. O nejaký čas sa na tom možno zasmejem a poviem si, aká som bola sprostá. Ale pozor! Nikdy neľutujem to , čo som urobila lebo vždy robím len to, čo cítim a čo naozaj chcem. Myslím, že práve toto je moja výhoda. Áno aj ja chodím do školy, mám aj prácu ( dokonca 2), ale nesedím nad knihami celé dni a nesedím ani v práci 24/7. Lebo načo sú mi všetky peniaze a všetka múdrosť sveta, keď si to všetko nemám kedy užiť? Ja nechcem tento kolobeh! Preto si užívam každú jednu sekundu života, každý okamih…lebo tie mi nikto nikdy nevezme, ale keď ich premárnim, tak ani nevráti.

Neviem čo presne od života chcem. Vstanem v pondelok a chcem byť študent roka, tak idem do knižnice a presedím tam celý deň. O deň na to si už googlim barmanský kurz, lebo chcem byť najlepšia barmanka v okolí. Dnes ráno som si pozerala letenky na Bali…vieš ako vo filme Eat, pray and love…to by bolo super!

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Vždy tu budem pre teba

Dnes chcem byť za dámu, tak si obujem štekle a budem chodiť ako trafená kačica, lebo inak v nich chodiť neviem…ale budem sa cítiť neskutočne sexy. Zajtra ma stretneš v meste v teplákoch zo Zary a v bratovej mikine. Dnes sa usmievam a som šťastná sama so sebou, s pocitom, že tam niekde vonku si a chcem bežať proti celému svetu sama, lebo ma to baví. Zajtra budem celý deň ležať v posteli, počúvať Beyonce a revať, že chcem byť tvoja žena, mať 2 deti a psa. Neviem čo chcem, ale viem presne, čo nechcem.

Nechcem robiť veci len preto, že tak je to „normálne“. Nechcem „normálneho“, nudného chlapa len preto, aby moja mama bola spokojná. Ona si už na tú nenormálnosť okolo mňa aj tak zvykla.

Nechcem byť „normálna“ len preto, lebo niekto povedal, že mám byť.

Mám sny a ciele a každý deň pracujem na ich naplnení. Viem, že dosiahnem len to, za čo som
ochotná niečo obetovať. Viem aj to, že za svoje činy musím niesť zodpovednosť. Aj nesiem. Napriek tomuto všetkému zostanem ešte dlho bláznom, ktorý nevie, čo chce. Ako by som aj mohla? Veď je ešte toľko chýb, ktoré musím spraviť, toľko ciest, ktoré musím prejsť a vlastne ešte musím nájsť samu seba a moje miesto v živote, ktoré tam niekde vo svete je.

Zatiaľ budem svoj život naďalej žiť naplno. Budem sa dnes smiať, aby som zajtra mohla preplakať celý deň. Budem ťa dnes milovať, aby som zajtra mohla kričať ako veľmi ťa neznášam.
A raz jedného dňa, keď sa nájdem a keď prejdem všetky cesty, ktoré musím prejsť sama……potom, si
ťa vezmem za muža ( vydať sa nechcem nikdy a toto znie lepšie :D) , lebo ty si rovnaký blázon ako ja.

coverfoto: www.pexels.com

foto: www.thoughtcatalog.com

Facebook komentáre