Koľkokrát si si už povedala, že si zaľúbená, ale nebola si si tým istá? Nebola si si úplne istá svojimi citmi, ktoré sa neustále iba podobali na to, čím by mali byť. Jednoducho si cítila niečo, čo malo takmer všetky znaky zamilovanosti, ale nebola to celkom láska. Alebo si si bola vedomá toho, že ide iba o fyzickú príťažlivosť, ktorá však obsahovala isté znaky lásky. Tento stav, ktorý som ja osobne nazvala ,,citová búrka,“ som prežívala dosť často. A predpokladám, že nie som jediná.
Čo všetko som sa naučila o fráze ,,neviem, čo cítim“?
V prvom rade si najskôr myslíme, že nám načisto preplo. Ale nie je to tak. Tento stav je totiž úplne normálny. Niekedy je úplne v poriadku nevedieť, čo cítime. Hoci sme z toho zmätení, treba si zachovať chladnú hlavu. Srdce vie, čo má cítiť.
City dozrievajú postupne.
pinterest.com
To, že sa na niekoho pozrieme a hneď vieme, že sme sa doňho zaľúbili, je skôr výmysel z romantických filmov. Niekomu sa to stane raz za život, niekomu ani raz. A aj keď od prvej chvíle niečo tušíme, láska je príliš vážny cit na to, aby sme si len tak bez váhania priznali, že ju naozaj cítime. Časom zistíme, čo cítime alebo čo sme cítili.
Ak prežívame emocionálnu búrku, nie je dobré robiť v citovej oblasti vážne rozhodnutia.
Môžeme sa totiž rozhodnúť veľmi zle. Rozhodnutie, ktoré sa nám zdá správne, také vôbec nemusí byť. Najlepšie je chvíľu počkať, kým si budeme istí, čo naozaj cítime a rozhodnúť sa neskôr. Je úplne v poriadku vypýtať si čas iba pre seba.
Našťastie, práve citové búrky nás mnohokrát posúvajú dopredu. Vďaka nim vieme, že sme schopní nielen jedného druhu citov. Ak nevieme, čo cítime krátko potom, ako nám niekto zlomí srdce, môžeme si byť istí, že sme na správnej ceste. Môžeme zostať pokojní, pretože aj keď nevieme, čo konkrétne cítime, je zrejmé, že niečo cítime.
Je normálne mať strach z toho, že nevieme, čo cítime.
pinterest.com
V každom prípade je potrebné zachovať si pokoj. Vždy, keď sme zmätení, príde precitnutie. Uvedomíme si pravdu, ktorá bude oveľa zreteľnejšia než kedykoľvek predtým. Zrodí sa zo zmätku a čím dlhšie ten zmätok trval, tým bude jasnejšia.
Slová ,,neviem, čo cítim” sa môžu prejaviť dvomi spôsobmi: buď cítime čosi podobné k viacerým ľuďom, alebo máme pocit, že necítime vôbec nič. Nič z toho však nie je pravda. Nemôžeme cítiť nič. A nemôžeme ani milovať rovnako viacerých ľudí naraz.
Citová búrka je stav, ktorý je veľmi náročný, prináša psychickú aj fyzickú únavu a vyžaduje si veľa síl. Bude to o to ťažšie, ak patríte medzi ľudí s malou trpezlivosťou. Nepoznať vlastné city a nebyť si nimi istý, je veľmi zložité.
Neviem, či je lepšie lásku vôbec nepoznať alebo prežívať citovú búrku. V každom prípade nás toto obdobie môže veľa naučiť o nás samých, o vlastnom prežívaní, o tom, čo všetko sme schopní zvládnuť. A to nikdy nie je na škodu.
coverphoto: pixabay.com
