Nechcem vzťah, v ktorom budú medzery a zadné vrátka. Pretože neviem milovať len na polovicu. Kto z nás to vie? Ktorá z nás je ochotná tolerovať, že sa nachádza na druhej koľaji, pričom na tej prvej stojí jeho sloboda, prípadne úplne iná žena? Tieto vzťahy sú časovaná bomba, ktorá spočiatku tiká potichu a nečujne. Je to priepasť, ktorú začneme vnímať, až keď z nej chceme vyliezť, no už nevieme ako… Dovtedy si totiž myslíme, že sme nad vecou…

Najviac nás ničia vzťahy, v ktorých nad srdcom prevláda rozum. Sú to stretnutia, ktoré sa opakujú, no majú len jedno pravidlo – Nezamilovať sa! Ak sa tak stane, čo sa teda stane vždy, začína sa peklo. Najmä keď sa ocitáme vo fáze, že už niet cesty späť. Čas sa vrátiť nedá a srdcu rozkázať taktiež nie. Ten druhý si stále ide svoje – žiadna láska, inak sa to skončí…

pinterest.com

No ty to rešpektovať už nemôžeš a koniec si neželáš…

Pretože si sa zamilovala, aj keď to bolo zakázané. A možno to nik z vás nevyslovil nahlas, no kdesi v kútiku srdca vieš, že ten druhý si to nepraje. Tak veríš, že to prejde a že sa zamiluje aj on. Čakáš. Trápiš sa. Stále čakáš a každé stretnutie má o to viac horkejšiu príchuť. Chceš sa usmievať, že ho vidíš, no zároveň ti je do plaču, lebo sa stále nič nezmenilo. 

Dotyky nehrejú, ale doslova pália, pretože si uvedomuješ, že doznievajú iba v tvojej duši.

Bytostne túžiš počuť pár slov, no strach z toho, že sa ich nikdy nedočkáš, ti skazí každý jeden pekný okamih s ním. Neužívaš si prítomnosť, ale premýšľaš, aké to zasa bude, keď sa ocitneš sama. Sama na to všetko, čo sa v tebe odohráva, a koľko sĺz opäť potečie dolu tvojimi lícami.

Máš chuť sa s tým niekomu zdôveriť, no vlastne nemáš komu. Nik by ti nerozumel a každý by ti povedal, že máš, čo si chcela. Veď inak sa to skončiť ani nemohlo… A vyrozprávať sa jemu, to by znamenalo, že si len koleduješ o definitívnu stopku či pár slov, ktorými spláchne tvoje city dolu potokom.

pinterest.com

Nevieš milovať len na polovicu…

Aj keď by si chcela. Veď všetko je predsa lepšie ako milovať naplno a späť dostávať len odrobinky. Chcela by si sa s ním lúčiť tak slobodne, ako sa s tebou lúči on. Chcela by si z toho mať zábavu a potešenie, nie kríž. Chcela by si, aby ti konečne sľúbil to, čo nikdy sľúbené nebolo. Chcela by si zaspávať s pocitom, že je všetko tak, ako byť má, nie tak, ako to je teraz.

No možno… Možno je to takto správne. Možno musíš dozrieť k rozhodnutiu, že toto nie je to, čo si vždy chcela, no neuvážene si sa na neho namotala. Možno sa len držíš niekoho, kto nie je pre teba a nikdy ti neposkytne to, čo od partnera očakávaš. Ani lásku, ani oporu, bezpečie a pozornosť.

Drahé ženy, žiadna z nás tu nie je na to, aby čakala. Aby samu seba presviedčala, že dokáže milovať len na polovicu a vzťah, v ktorom je na druhej koľaji, jej musí stačiť. Nik nie je odsúdený na hypnotizovanie telefónu a vyčkávanie, kým sa ten druhý začne nudiť. Všetci si zaslúžime lásku, ktorá je úplná, večná a skutočná. Tak, prosím, nestrácajme čas vo vzťahoch, ktoré nás ničia, pretože čím dlhšie v nich zostávame, o to viac zabúdame, že to nie je v poriadku.

Coverphoto: Photo by Remy_Loz on Unsplash

Facebook komentáre