Je toho veľa, na čo by sme najradšej zabudli…
Na chyby ktoré sme spravili.
Na ľudí, ktorých sme spoznali.
Na priateľstvá, ktoré sa skončili. Na bozky, ktoré sme opätovali.
Na lásky, ktoré sme milovali…
Každý z nás má určite niekoľko zážitkov, ktoré by sme najradšej dostali z hlavy von a predsa na ne nevieme zabudnúť. Sú ako naše nočné mory, ktoré sa nám vybavia pri pesničke, ktorú počujeme v rádiu. Na mieste, ktoré vidíme cestou do práce, alebo pri pohľade do tých očí, ktoré boli kedysi naším nebom, v ktorom sme tancovali s hviezdami. No, bohužiaľ, dnes sú oceánom, v ktorom sa topíme.
Paradoxom však je, že väčšina vecí, ľudí a okamihov, na ktoré sa snažíme teraz zabudnúť, boli pre nás „tajnými snami“, ktoré sme si predstavovali večer pred spaním.
Preto sa mnohokrát samej seba pýtam, či naozaj na to všetko neviem alebo len nechcem zabudnúť…
Raz som si povedala že nikdy nebudem ľutovať nič, čo som spravila, lebo v tom momente som to tak chcela a tak som to cítila. Povedala som si, že nikdy sa nebudem nikomu ospravedlňovať za to, čo som k nemu cítila. Nikdy som neoľutovala, že som niekoho spoznala, nikdy som nepovažovala za chybu, že som sa do niekoho bezhlavo zamilovala a dala mu zo seba všetko.
Neľutujem čas, ktorý som venovala ľuďom, „ktorí za to nestáli“ – lebo každý jeden za to stál. Naučili ma milovať a zároveň nenávidieť. Naučili ma, že sa môžem aj pokrájať, ale nikdy nedokážem vyhovieť každému. Naučila ma, že sa nemusím každému páčiť, že nie každému musí vyhovovať moja ukecaná a hlučná povaha. Že nie každý chlap sa musí do mňa hneď zamilovať a že nie každému sa musím páčiť. Naučili ma milovať samu seba a byť okej s tým, že nie je všetko okej.
A preto, nikdy nechcem zabudnúť, aká som bola…
Spontánna s troškou šialenosti a všetko, čo som cítila a chcela, som spravila. Nikdy nechcem zabudnúť na to, ako veľmi som ťa chcela pobozkať a pobozkala som ťa. Nechcem zabudnúť na to, ako sme ležali na tráve a pozerali sa na padajúce hviezdy. Nechcem zabudnúť na všetky tie krásne veci, ktoré si pre mňa spravil.
Nechcem zabudnúť na to, čo všetko som bola v tej dobe ochotná obetovať pre tvoje šťastie a úspech. Nikdy nechcem zabudnúť na to, ako veľmi a šialene som ťa milovala. Avšak s tou šialenosťou a chtíčom neprichádzala žiadna zodpovednosť, ktorá mala svoje následky.
Teraz už viem, že nechcem zabudnúť ani na svoju nezodpovednosť…
Nechcem zabudnúť na všetky hádky, drámy, cirkusy a hysterické záchvaty. Ani na moje oči opuchnuté po preplakanej noci a emočné výlevy. Nechcem zabudnúť na všetky tie urážky, na to, aká som bola naivná a verila som sladkým rečiam. Nechcem zabudnúť na všetkých tých ľudí, ktorí ma podrazili práve vtedy, keď som ich najviac potrebovala a nikdy nechcem zabudnúť na tých ľudí, ktorí mi najviac pomohli, keď som to najmenej čakala.
Nikdy nechcem zabudnúť na všetkých úžasných ľudí, ktorých som stretla, prenádherné západy slnka, ktoré som videla. Na všetky krásne bozky a skvelých mužov, ktorých som mohla spoznať. Na najlepšie kamarátky a v neposlednom rade, na všetky tie fľaše vína, fernetu a borovičky, ktoré sme spoločne vypili. Nikdy nechcem zabudnúť na lásky, ktoré som milovala.
Prijmime našu minulosť v celej jej kráse a šialenosti, presne takú, aká bola, so všetkými chybami, trapasmi, priateľmi, milencami, láskami nášho života a nezabudnuteľnými zážitkami. Nech nám je ponaučením v našej prítomnosti a zároveň inšpiráciou v našej budúcnosti.
Autor: Petra Pažičanová
Coverphoto: Photo by alexey turenkov on Unsplash