Kto raz niečo sľúbi, mal by to dodržať, nech už je ten sľub akýkoľvek, nech už povedal čokoľvek a možno to sľubom ani nebolo. No každý z nás by si mal stáť za svojím slovom a vedieť, kedy čo vyrieknuť, aby sme to neskôr nemuseli ľutovať a zahladzovať svoje chyby. Pretože len vtedy vznikajú v živote nedorozumenia a nielen v tom našom… Predovšetkým tým zamávame životom niekoho, kto sa v tom ocitol nevinne.
Nehnevám sa na teba za to, že si sa rozhodol odísť. Všetci máme právo ísť hľadať niečo nové, ak nám to, čo práve máme, nevyhovuje. No ubližuješ mi tým, že si za svojím slovom nestojíš. Odišiel si, vrátil si sa… Môj svet sa opäť začal točiť okolo teba a potom si znovu odišiel… aby si sa neskôr vrátil. Vyzerá to tak, že ani sám nevieš, čo vlastne chceš, a tak len pobehuješ z miesta na miesto zúfalo sa snažiac uchopiť niečo, čo nevieš ani pomenovať.
Prosím, nevracaj sa tam, kde si už raz povedal zbohom…
Dlho som sa musela z toho šoku liečiť. Dlho mi trvalo, kým som bola schopná uvedomiť si, že ja a ty už nie sme my. A len čo som si na to zvykla, prišiel si opäť, čo znamenalo, že som sa musela vysporiadať s ďalšou zmenou, na ktorú som nebola pripravená. V tomto si skutočne expert… Dokážeš ma tak prekvapiť, že ešte dlho potom hľadám pevnú pôdu pod nohami.
Neviem, aký to celé malo zmysel. Veď sme len stratili dva roky života, ktoré sme zatiaľ mohli využiť úplne inak. Mohli sme za ten čas otvoriť svoje srdce niekomu inému. No my sme sa len motali dookola a nikam sme nepostúpili. Dva roky plné bolesti, šokov, zabúdania a novej nádeje, ktorá je zasa úplne zničená.
Nevracaj sa tam, kde si povedal zbohom, len preto, že sám nevieš, čo chceš a po čom túžiš. Či po láske, alebo po slobode… Možno máš pocit, že tým neubližuješ sebe, ale ver mi… mne určite. Vždy, keď sa znovu objavíš, vždy keď sa znovu vrátiš, brániš mi, aby som svoj život formovala do takých tvarov, v akých ho chcem mať.
Vieš, že máš nado mnou plnú moc a možno to je práve to, čo ťa ku mne neustále ťahá späť. Ten pocit, že niekoho ovládaš a môžeš rozhodovať, ako sa bude cítiť. Ale, drahý, nič netrvá večne…
Aj týmto časom už odzvonilo.
Teraz si odišiel naposledy. To zbohom, ktoré si vyslovil, bolo posledné. Už žiadne ďalšie nebude, pretože ja od teba viac nechcem počuť nič. Ani slová, ktorými ma prosíš o odpustenie, ani ďalšie frázy na ďalšiu rozlúčku.
Áno, odpustila som ti. Nechcem v sebe po celý život živiť hnev voči niekomu, kto si možno ani neuvedomuje, ako mi ubližoval. Odpustila som ti… A tiež som si uvedomila, že to je to posledné, čo pre teba urobím. Viac ti už nechcem venovať jedinú myšlienku, nechcem sa viac zmietať v pochybnostiach a v nádeji. Všetko, čo sa týka teba, už vo svojom živote viac nechcem.
A tak ťa prosím, už sa viac nevracaj. Bude to zbytočné. Tie dvere, ktoré si mal vždy otvorené, sú už pre teba nadobro zavreté na niekoľko zámkov, od ktorých kľúče mám iba ja. A tie som práve vyhodila, pretože viem, že nosiť ich pri sebe, už nemá význam. Iba ma zbytočne ťažia a bránia mi vykročiť dopredu slobodne. Nevracaj sa, viac ti už nik neotvorí…
Autor: Stela
Coverphoto: Photo by Trent Szmolnik on Unsplash