Viem, že v dramatických okamihoch očakávame ešte väčšiu drámu – ako reakciu na to, čo sa už stalo. No nie každý je tej drámy schopný. Predovšetkým, ak jej v minulosti zažil viac ako dosť. Áno, môžeš stretnúť niekoho, kto nebude dramaticky reagovať na tvoje dramatické rozhodnutia. A je to tak v poriadku. Je to dôsledok minulosti, ktorou si tá osoba prešla. Je to výpoveď o tom, ako veľmi sa dokázala sklamať, popáliť. A predovšetkým… Ako veľmi kedysi podcenila seba a svoju silu. Svoju nezávislosť a mieru závislosti na láske, ktorá sa k nej láskavo nesprávala.

To, že ťa nebude prosiť, aby si zostal, neznamená, že chce, aby si odišiel. Len sa naučila rešpektovať rozhodnutia druhých. Vie, že ak chce niekto odísť, nepresvedčí ho žiadnymi prosbami, krikom ani slzami. Pochopila totiž, že to, čo k nej nepatrí, k sebe nikdy natrvalo nepripúta. Možno budeš mať pocit, že jej to je jedno. No opäť sa mýliš. Zabolí ju to. Znovu si povie, že sa sklamala. Ale už v tom nebude vidieť koniec sveta. Koniec nej samej… Už to nebude bolesť tak silná, že ju zrazí na kolená, pomätie jej všetky zmysly. Už bude vedieť, že sa končí len jedna etapa jej života a že všetko, čo nastane potom, jej postupne bude dávať zmysel.

unsplash.com

Naučila sa nechcieť odpovede hneď… 

Vie, že ich nájde neskôr. Časom. Keď sa bolesť pominie. Vie, že láska je mimoriadne slepá a občas nám dá falošný pocit, že bez nej nezmôžeme nič. Pozná jej hry. Prešla si nimi, naučila sa všetky zakázané ťahy, ktoré voči nej ktosi použil. Vie, že láska dokáže byť komplikovaná a že my k tomu často svojimi rozhodnutiami a presvedčeniami prispievame. Vie, aké to je skomplikovať si život, keď verí láske, ktorú cíti už len zo strachu. Zo strachu zo straty či samoty.

Dnes vie, aké je dôležité nechať veci plynúť. Nechať emócie, nech si prejdú jej vnútrom a nekomplikovať im cestu von. Vie, aké to je krásne a oslobodzujúce – zastaviť sa a pasívne pozorovať, čo s ňou robí smútok. Aké to je nádherné, keď mu nepomáha v tom, ak sa snaží, aby ju zničil a nútil ju čosi robiť. Časom totiž zistila, že oheň neuhasí holými rukami. Uhasí sa sám, ak doň prestane prilievať oheň, prikladať polienka. 

A tak, v čase, kedy ničomu nerozumie, kedy len sleduje dôsledky niekoho nelogických činov, kedy jej vnútrom otriasa sklamanie, zastaví sa odhodlaná túto chvíľu potichu prečkať. Rozhodnutá veriť sama sebe, veriť si, že to zvládne, nech sa stane čokoľvek. Áno, dnes je to ľahšie ako v minulosti. Pretože jej minulosť jej už podáva dôkaz, že každá búrka raz prehrmí. A je len na nej, či sa skryje do bezpečia alebo bude počas búrky bez rozmyslu utekať nevedno kam.

unsplash.com

Nebude sa hnevať…

Zamrzí ju to, ale bude tvoje rozhodnutie akceptovať.
Bude ti želať šťastie, pretože ju svojím odchodom neurazíš. Časy, kedy v sebe živila hnev, ak ju niekto odmietol, má dávno za sebou. Vie, že skutočnosť, či ju miluješ, nie je výpoveďou o tom, že v porovnaní s ostatnými ženami menejcenná.
Bude dúfať, že vieš, čo robíš. Že to nie je len dôsledok zlého obdobia, stereotypu či chuti skúsiť niečo nové. Pretože za tebou definitívne zavrie dvere a všetka tvoja snaha vrátiť sa späť, by bola len stratou času.
Nebude sa snažiť na teba zabudnúť. Vie, že to je nemožné – zabudnúť na niekoho, s kým si toľko prežila. Práve naopak. Tie spomienky si v sebe uchová. Nechá si ich ako dôkazy o tom, že stále vie milovať. Napriek všetkému, čo jej láska v minulosti dokázala urobiť.

unsplash.com

Toto ťa čaká, ak sa zamiluješ do ženy, ktorá si už niečím prešla… 

Ktorá sa naučila postaviť za seba, pretože to nik iný za ňu dlho neurobil. Toto je žena, ktorá miluje seba a život, aký si vybudovala. Nezblázni sa, ak odídeš. Pretože si spomína na to dievča, ktoré v nej žilo kedysi a ktoré myšlienky na odchod milovanej osoby privádzali do šialenstva.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Muž by nás mal zahŕňať pozornosťou, nie darmi

A vieš, čo sa stalo potom? Tá osoba predsa len odišla. Hoci prosila, aby zostal. A áno, istý čas mala pocit, že nič nemá zmysel. No časom pochopila, ako veľmi sa mýlila. Nie v ňom. Ale v sebe… Pochopila, že nemôže nikoho splnomocniť k tomu, aby jej vzal všetko. Pochopila, že ak niekto jej lásku odhodí, rozhodne sa ju pochovať, nepochová tým ju. Pretože to, čo cíti, a to čo cíti niekto iný, sú dva odlišné city. Pretože jej sila nie je závislá od toho, kto ju miluje.

Nie, nezblázni sa, ak odídeš. Pretože ženu, ktorá sa šialene zamilovala do svojho života, už ty do šialenstva žiadnym svojím rozhodnutím neprivedieš…

Coverphoto: Photo by Adryan RA on Unsplash

Facebook komentáre