Mnoho ľudí si myslí, že dnes sa vzťahy zahadzujú. Že láska dnes nie je tak pevná a trvácna, ako bola kedysi. No pravdou je, že láska, tá je stále rovnaká. Nemení sa generáciami, cítime ju všetci rovnako. To, čo sa mení, je náš pohľad na náš život. Mení sa perspektíva na sebalásku, sebaúctu a menia sa i naše možnosti. A to je dôvod, prečo si povieme, že toto už nemá cenu… Že hoci sme možno stále zamilovaní, predsa len máme na viac ako neustále lepiť čosi, čo sa nám pred očami každým dňom rozpadáva.
A preto odchádzame, aj keď stále milujeme. Ver mi, že to nie je nápad, ktorý by vznikol zo dňa na deň. Tá myšlienka v nej tkvie dlho, kým pochopí, že skutočne niet inej možnosti. Nie je to výstrelok z nudy, výkrik do prázdna, ktorým by si niečo chcela dokázať, ktorým by rada v niekom vzbudila žiarlivosť či chuť bojovať. Ak sa rozhodne pre odchod, už ten boj nechce. Chce len svätý pokoj, aby si potichu mohla doliečiť rany, čo v nej tento vzťah zanechal.
unsplash.com
Áno, bude na teba myslieť…
Ešte veľmi dlho. Bude jej to ľúto a ešte dlho sa bude pýtať, čo mohla zmeniť. Ver mi, že ešte veľa času prejde, kým sa prestane viniť za tvoje chyby, pretože ten, kto miluje, to robí… Nechce si pripustiť, že miloval niekoho, kto sa s jeho láskou len zahrával. Omnoho radšej by našiel vinu na svojej strane, pretože vtedy by to znamenalo, že všetko, čo sa pokašľalo, dokáže napraviť. Vlastnými silami… Lenže dnes už vie, že jej sily sú na nápravu prikrátke. Vie, že z lásky, ktorá sa k nej nikdy nevrátila, tento vzťah „nevyžije.“
Áno, prídu chvíle, kedy to bude ľutovať. Pretože všetky tie pocity, ktoré sa v nej nahromadia, ju k tebe budú ťahať späť. Zrazu sa ocitne vo fáze, kedy na to zlé, čo zažila, prestane myslieť. A budú ju prenasledovať len pekné spomienky, čo svojou váhou budú každú sekundu spochybňovať jej kroky. Bude si nahovárať, že nepočkala dostatočne dlho. Že možno tá niekoľká šanca v poradí by konečne bola využitá. Hoci predtým nevidela inú možnosť, dnes to bude považovať za unáhlené rozhodnutie.
Áno, každý deň bude pre ňu pripomienkou, ako ťa stále miluje. Zlomenému srdcu totiž chvíľu trvá, kým pochopí, čo je preň najlepšie… No časom sa aj tieto myšlienky pominú. V nových dňoch bude postupne nachádzať istotu. Už ju nebude mať kto zraniť, už nebude musieť nikomu nič dokazovať, zrazu jej najväčším démonom nebudú neistota a strach, ale len smútok. A ten cítila i vtedy, keď vedľa teba čakala na čosi, čo sa nikdy stať nemohlo. A až vtedy, keď v samote bude nachádzať to, čo jej pri tebe chýbalo, všetko konečne pochopí…
unsplash.com
Vtedy si povie, že to naozaj nemalo cenu…
Keď pochopí, že tam, kde by mala láska spájať, zrazu len rozdeľovala. Tam, kde by mala všetko zjednodušovať, rad radom devastovala. Áno, stále ťa bude milovať. Ale už vie, že viac nemá zmysel sa s tou láskou deliť. Tam, kde ju druhý neprijíma, bolí rovnako, ako keď ju prestaneme dávať a odídeme s ňou do bezpečia pred niekým, kto ju neustále len ohrozoval.
Občas sa rozhodneme zostať na tú lásky sami a nie, nie je to ľahký krok. Pretože pochopíme, že hoci to nie je scenár, s ktorým by sme vopred počítali, je to stále lepšie než sa prizerať, ako ten druhý našu lásku ničí a zneužíva. Vieš, na úplnom konci, po všetkých premárnených šanciach, tam tá láska stále je. Nezlomíš v nej lásku, tá v nej zostáva, hoci sa rozhodla pre koniec. To, čo v nej zlomíš, je viera v teba. Viera v to, že by raz všetko mohlo byť v poriadku.
Coverphoto: Photo by Parker Coffman on Unsplash
