Dnes už viem, že nič nie je nemožné. Poznáte ten moment, keď nám hrdlo zovrie strach, bolesť alebo sklamanie, pri ktorom máme pocit, že nám vzalo všetko, čo sme až doteraz tak namáhavo zbierali? Vtedy sa zvykneme pýtať, prečo sa to stalo práve nám, a chceme počuť slová, ktoré by nás upokojili a dodali nám silu. Ale namiesto toho by sme si pár slov mali venovať my samy… Raz budeme nezraniteľné.
Ženská duša je tak komplikovaná a pritom tak jednoduchá. Občas našu tvár zdobia slzy bez akejkoľvek logicky vysvetliteľnej príčiny a občas sa náš smiech v momente premení na plač. Občas zasa nikomu nerozumieme, pretože prestávame rozumieť aj samy sebe. Občas sa stratíme, znovu nájdeme a to, čo sme roky hľadali v hlbinách našej duše, mnohokrát márnomyseľne venujeme niekomu, kto si to nezaslúži.
Sme jednoducho ženy…
unsplash.com
Silné a krehké zároveň, schopné zrútiť sa kvôli maličkosti a o chvíľu na to zasa vieme niesť na svojich pleciach ťažobu celého sveta. Občas sa ospravedlníme za niečo, za čo vinné nie sme, a často zasa vo chvíľach, kedy by sme mali vysloviť prepáč, len zaťato mlčíme. Najsilnejšie sme vtedy, keď našu silu potrebujú iní, a najslabšie zasa vo chvíľach, kedy sa zamilujeme. Sme si vedomé toho, kde presne sme pochybili, no keď začneme veriť na lásku, nebojíme sa rovnaké chyby urobiť znovu.
Kričíme vtedy, keď by si situácia žiadala skôr pokojný rozhovor, a mlčíme, keď máme najväčší dôvod na krik. Tie najhorkejšie slzy roníme zásadne osamote a inokedy si prázdnymi slzami vyžadujeme pozornosť. Chceme byť milované, no keď lásku pocítime vo svojej duši, zľakneme sa. Sme nevyspytateľné a často sa samy čudujeme, kde sa v nás ten pocit zobral. Často si vravíme slová ako nikdy či naposledy, no o pár dní vstupujeme znovu do tej istej rieky…
A práve v momentoch, kedy nám dochádza sila, ju nachádzame najviac. Samy sa vtedy pýtame, odkiaľ sa jej v nás toľko berie, veď len pred chvíľou sme mali pocit, že sme vyčerpali všetky zásoby. No my ju nájdeme opäť, hoci sa každým dňom domnievame, že tentokrát sme naozaj siahli na absolútne dno.
unsplash.com
No dno ženská duša ani srdce nepoznajú…
Sila každej ženy sa znásobuje počtom sklamaní, pádov a bolestí, ktorými si prešla. Čím viac mala pocit, že už nevládze, tým častejšie sa presviedčala, že žiadne dno jej síl neexistuje. Každý ďalší deň jej iba pripomínal, že my ženy zvládneme všetko. A že svoju najväčšiu silu objavíme v momentoch, kedy o nej najviac pochybujeme.
Ženy sú jednoducho nezraniteľné. Áno, často dovoľujeme iným, aby nám ublížili, no žiadna bolesť netrvá večne. Keď sa časom všetko zlé pominie, dokážeme zdvihnúť hlavu a pocítime obrovskú hrdosť.
V tej chvíli si povieme, že sme vlastne ani neboli zranené. Boli sme len prinútené objaviť silu, ktorá sa v nás skrýva.
Coverphoto: Photo by Garin Chadwick on Unsplash
