Dnes sa mi o tebe snívalo, už dlho som nemala s tebou žiaden sen. Kedysi som o tebe snívala ako v noci, tak i cez deň. Avšak zmenilo sa to. Úprimne, kedysi som cítila, že si na mňa myslel rovnako ako ja na teba. Kedysi. Dnes už si nespomenieš ani na moje meno. Ja som na tvoje nezabudla. Avšak ja som iná. Ty si iný. Nie každý má rovnaké srdce. Moje bolo tebou ohúrené, tvoje bolo… Neviem. Nikdy si mi to nepovedal.
Povedal si mi toho veľa, lenže na konci našej cesty akoby všetky vety boli len výmyslom. Neviem, čo je pravda a čo lož. Tak ako môj sen. Viem, že to bol len sen, viem, že to boli nevypovedané otázky, nedostanem odpovede.
unsplash.com
Viem. Nezáleží na tom…
Na mojom sne nezáleží, nezáleží na tom, čo cítim či čo chcem. Viem, že ti na tom nezáleží. Môj sen bol len niečo, po čom tak dlho túžim – urovnať všetko medzi nami. V našom sne sme sa hádali, kričali, riešili a to sme v realite nikdy nerobili. Nič sme nevyriešili. V sne si mi povedal, ako ma nechceš, v realite si mi to ukázal. Sen sa prepojoval s realitou, avšak sen nie je realita… Ty a ja nie sme realita, avšak nie sme ani sen. Sme minulosť bez budúcnosti so stratenou prítomnosťou.
Nehnevám sa. Neľutujem to. Mne na tom záležalo a to je najviac. Všetku lásku, čo som ti chcela dať, mám v sebe, rastie vo mne, rozvíja sa. Chcela som ju rozvíjať s tebou, nebol si ten pravý a nechcel si ju rozvíjať so mnou. Mrzí ma to, ale nie je to tvoja chyba. Nič z toho, čo sa stalo, nie je tvoja chyba. Ale taktiež ani moja. Chybné bolo tvoje posledné správanie voči mne, chybné bolo moje akceptovanie tvojho správania, ospravedlňovanie a nahováranie si.
unsplash.com
Ale už to je v minulosti, nezmením to, nechcem to zmeniť…
Ukázal si mi, aký vieš byť chladný, ukázal si mi, ako ti na mne nezáleží. A to bolelo. Veľmi. Kedysi ma bolelo tvoje mlčanie. Toto mlčanie, čo si mi dal naposledy, spojené s ignorovaním a nerešpektovaním, bolo horšie. Lebo to si nikto nezaslúži. Nikto. Takto by sa ľudia k sebe správať nemali. Kto si, že si toto dopustil? Voči mne… Ako si sa mohol ku mne tak neľudsky zachovať? Ako si mohol moju prosbu odhodiť? Poprosila som ťa, avšak tebe nezáležalo na mojej prosbe, na mojich slovách, na mne…
Nechápem, len rešpektujem.
Neodsudzujem len smútim.
Nehnevám sa, len premýšľam.
Viem, že tam niekde je ten muž, ktorého si mi pred pár mesiacmi ukázal…
Verím tomu, cítim to. Len zjavne ten muž nebol pre mňa. Zjavne prestal cítiť to, čo cítil v ten deň, keď ma uvidel. Zjavne to možno ani nikdy necítil. Bol to len chvíľkový moment. Aj napriek všetkému verím, že ten muž je stále v tebe, stále s veľkým srdcom, ktoré bije. A ver mi, že aj keď tvoje srdce už nebije pre mňa, tvoj tlkot srdca počujem stále, cítim ho. Nerozumiem tomu, ale vždy, keď si spomeniem na náš prvý moment, moje srdce sa akoby napojí na tvoje a cítim tlkot, cítim teba, cítim niečo, čo sme mohli mať.
Ale nikdy nebudem ľutovať, že som ťa spoznala či dala ti možnosť spoznať mňa. Boli chvíle, keď som bola šťastná, boli chvíle, keď som ti plne verila, boli chvíle, keď som sa pri tebe cítila tak pekne a bezpečne, boli chvíle, keď si bol všetko, po čom som kedy túžila a čo som kedy chcela.
unsplash.com
Boli…
Dnes už všetko existuje len ako spomienka, ktorú milujem a budem milovať. Lebo od toho sú spomienky, aby nám pomáhali rozvíjať sa, učiť sa, posúvali nás dopredu, aby sme ich milovali také, aké sú. Naučil si ma veľa. A za to som ti nesmierne vďačná. Som ti vďačná za chvíľkové vzplanutie. Verila som, že by to mohlo byť viac. Bolo to viac len pre mňa.
Ale to som ja. Človek s veľkým a úprimným srdcom, tak ako aj ty, avšak tvoje srdce nebolo pre mňa. Neviem, či si sa mi v mojom sne vyskytol naposledy, avšak viem, že v mojom srdci zostane časť tvojho úlomku, lebo vďaka tebe som dnes človekom, ktorým som. Len vďaka tebe som šťastná, aj keď nešťastná, len vďaka tebe som plná lásky, ale bez tvojej lásky, len vďaka tebe sa usmievam, aj keď občas nemám chuť, len vďaka tebe som silnejšia, vďaka tebe som sa naučila milovať seba, vďaka tebe som sa naučila neriešiť niektoré veci až tak moc, vďaka tebe som sa zmenila a vytvorila lepšiu verziu seba, na ktorú som nesmierne hrdá, vďaka tebe.
Prajem si, aby sa tieto slová k tebe raz dostali…
Aby si ich pochopil, zapísal časť do tvojho srdca a usmial sa. Lebo akokoľvek si na teba spomeniem, snažím sa spomínať len na moment, keď si sa usmieval. Snažím sa spomínať len na tvoje oči, lebo boli tie najúprimnejšie, aké som kedy videla. Uchovala som si aj tie bolestivé spomienky, lebo ani na tie by sa nemalo zabúdať, len na ne nespomínam. Avšak aj vďaka nim som iná, pochopila som, ako sa človek dokáže zmeniť, ako človek dokáže ochladnúť, ako sa človek dokáže s vami zahrať, ako človek dokáže povedať rôzne veci a nakoniec vyznejú ako lož, ako človek dokáže zabudnúť.
Čo som sa naučila, je, že akokoľvek vám niekto ublíži, nie je to jeho chyba. Vy ste to dovolili. Avšak nie je to ani vaša chyba, veriť v lásku a v človeka vás len dokáže posunúť ďalej, rozvíjať vás a vašu lásku. Lebo tá láska je vo vás, kvitne každým nádychom. Prosím, neobviňujme nikoho, že sa láska „nepodarila.“
unsplash.com
Ona sa podarila, láska sa vždy podarí, niekedy len na jeden okamih, niekedy na pár mesiacov či rokov…
Podľa môjho názoru sa láska podarí navždy. Lebo v nás navždy zostáva, každá odovzdaná láska je dar. Nie každý dokáže prijať našu lásku, ale to z nej nerobí hneď zlú či nepodarenú. Láska nikdy nebola a nikdy nebude zlá, pokiaľ ide z nás a je úprimná, vždy sa nám vráti. Aj tá naša bola úžasná, aj keď trvala pár minút, pár sekúnd. Som vďačná za každú sekundu a uchovám si ju v sebe, lebo láska sa má vždy uchovať a taktiež aj spomienky na tú osobu. Lebo to ide spolu ruka v ruke, či skôr srdce so srdcom.
Niektoré sny sú tak skutočné,
niektoré lásky tak výnimočné.
Láska je to najdôležitejšie
puto, ktoré je najsilnejšie.
Nič, čo sa udialo, neľutujem,
dopredu svojou cestou putujem.
Zachovám si všetky spomienky,
vymažem si všetky domnienky.
Budem za všetko vďačná
a nikdy už nebudem nešťastná.
Autor: browneyes
Coverphoto: Photo by Ivan Kazlouskij on Unsplash
