Vravíš si, že už si pár mesiacov, možno i rokov vo vzťahu. Si zadaná a na iných mužov ani len nepomyslíš… No napriek tomu si väčšinu tohto času prežila sama. Tento muž bol síce epicentrom tvojho sveta, no zároveň len jeho nepatrnou kulisou. Ako je to možné? Ako môže niekto tvoriť stavebný kameň nášho srdca a zároveň ho neustále štiepiť? Dá sa to… Ak sa zamilujeme do niekoho, kto nám v jeden večer dá pocítiť, aké sme pre neho dôležité a na druhý deň ráno sa správa, akoby nám chcel dokázať úplný opak.
Strácaš sa v tom. V čase, v jeho slovách a činoch, ktorých dôveryhodnosť je nasledujúce dni úplne vyvrátená. Lepšie dni striedajú tie horšie a práve okamihov, kedy tápaš, zaznamenávaš čoraz viac. Vraví, že je všetko v poriadku a občas ťa označí za hysterku, ktorá celý tento vzťah len kazí svojimi otázkami a dotieravým dožadovaním sa dôkazov lásky.
unsplash.com
Premýšľaš, či si skutočne nie si tá, ktorá je na vine…
Netlačíš príliš na pílu? Nemá pri tebe pocit, že sa dusí? Alebo… To s tebou proste nemyslí vážne? Raz ty, raz on… Každý deň sa na to pozeráš z iného uhla, pričom sa neustále len točíš v bludnom kruhu. Tie isté otázky, náznakom sa líšiace odpovede, ktoré ti však žiadnu relevantnú odpoveď nedajú. Tak miluje ťa, či nie? Rovnako ako ty jeho? Je to láska, je to hra, je to zábava pre vyplnenie dlhej chvíle? Ak áno, prečo to robí? Prečo to ešte nestopol?
Sčasti sa ti zdá, že ho máš celého prečítaného. Poznáš každý záhyb jeho tváre, jeho gestá. Dotykmi ťa rozpaľuje, no o chvíľu nepríjemne mrazia. Poznáš ho vôbec? Prečo hovorí niečo, čo o pár dní absolútne nereflektuje do jeho činov? Prečo máš občas pocit, že sa blížite ku koncu, no on debaty o akýchkoľvek koncoch odmieta a vyhýba sa im?
Raz je s tebou a máš pocit, že je všetko presne také, aké má byť…
Také, aké by si chcela. No potom… Nastane obdobie ticha. Temna a výčitiek, ospravedlnení i hnevu, odhodlania vydržať aj sa vzdať. Možno sa neozýva, možno je chladný, možno sa pred tebou uzatvára, možno ležíš vedľa neho a napriek tomu sa ti zdá, že ste si na míle vzdialení. No ty cítiš, že jednoducho nie je s tebou, nech je práve kdekoľvek.
Nevieš, či táto odmlka znamená rozchod alebo len ďalšiu pauzu. Nevieš, kde je a čo robí, no napriek tomu dúfaš, že na teba myslí rovnako ako ty na neho. Klameš samu seba, pretože odpoveď je úplne zrejmá – nemyslí. Spomenie si, keď sa mu zachce, a opäť prevráti tvoj život naruby. Neješ, nespíš, len hypnotizuješ telefón a deptá ťa zdrvujúca neistota. Je toto koniec? Alebo si si ním prešla už dávno, len si sa s ním ešte nezmierila? A vieš sa s tým vlastne zmieriť? Nevieš… Čo bude ďalej… S tebou, s vami…
unsplash.com
Prosím, nenazývaj toto láskou…
Pretože cieľom žiadnej lásky nie je ničiť ťa. Milujúc niekoho si nemôžeš siahnuť na svoje dno ani do svojej mysle pustiť myšlienky, ktoré poškodzujú tvoje sebavedomie. Vieš, drahá, muž by ti mal poskytovať oporu. Nie ťa nechať osamote s tými najhoršími predstavami, ktoré ťa neustále prenasledujú. Mal by ti ukázať, ako ti nový vzťah dokáže doliečiť rany, ktoré si si predtým začala liečiť sama, nie ich ešte viac jatriť.
Pravá láska ťa naučí veriť. Nie pochybovať.
Prosím, vždy, keď sa budeš pýtať, čo bude ďalej, spomeň si na moje slová… Nie je v poriadku nechať sa ničiť. S tým pravým ti život rýchlo preletí. No nepretečie ti pomedzi prsty.
Coverphoto: Photo by mahdi chaghari on Unsplash
