Poznáš to – ten neznesiteľný pocit, ktorý ti nedá spávať? Pocit, že nech spravíš čokoľvek, nikdy nebudeš dosť dobrá? Pocit, že aj keby si sa celá rozdala, nikdy nebude mať dosť. Ty pomaly padáš do lásky a on sa len hlúpo prizerá, nemá problém ťa ignorovať, nezaujíma ho, či máš nejaké starosti, ani to, že si včera celú noc preplakala. Nemá ani len najmenší záujem byť súčasťou tvojho života. 

A ty to vieš, každý večer s tým zaspávaš a každé ráno sa s tým zobúdzaš. Vieš, že preňho nie si nič viac ako len malá kvapka v mori. Ale už odmalička ťa všetci učili, že nádej umiera posledná, že nech to vyzerá akokoľvek beznádejne, tá maličká nádej tu je vždy, a tak bojuješ. Pomaly v tom boji strácaš aj samu seba, ale ani to ťa nezastaví. 

pinterest.com

Prešla som si tým aj ja, dokonale poznám ten pocit, aj tú bolesť, ktorá nasleduje potom… 

Vieš, nie je to o tom, čo chceš, ale o tom, čo potrebuješ, a on to nie je. Ty to zatiaľ nevidíš, no raz príde ten deň a budeš sklamaná. Zrazu zistíš, že si mu dala všetko a tým všetko myslím skutočne všetko. Nezostane ti nič. 

Zistíš, že si porušila všetky svoje pravidlá, že si išla sama proti sebe a poprela všetko, čo si kedy povedala, že vzdala si sa toho najcennejšieho, že dala si srdce na dlani niekomu, kto si to vôbec nezaslúžil.

No už bude neskoro… 

A práve vtedy príde on. Ten, pri ktorom ti srdce opäť podskočí, v bruchu budeš mať motýliky a postačí ti na to len jediný pohľad do jeho gaštanových očí. A bude to bolieť, pretože na hrudi ťa budú tlačiť spomienky, budú ti každý deň pripomínať to, ako si dokázala ľúbiť tak silno a oddane nesprávnu osobu, až raz ten tlak ustane. 

pinterest.com

Ustane, no potom príde strach. Pretože ako si môžeme byť isté, že on neodíde? Nijako, tu nikdy nie je istota. A tak jediné čo nám zostáva, je buď ten risk podstúpiť znova alebo ísť ďalej sama. Budeš sa pýtať samej seba, či budeš vôbec schopná milovať ho rovnako silno a venovať mu rovnakú lásku, ale vieš čo? 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Všetko, čo potrebujem, už mám

Niečo som si uvedomila, stačí si dovoliť precitnúť, nemyslieť na to, čo bolo predtým… 

Viem, je to ťažké, pretože spolu s ním si prišla o veľkú časť seba, no teraz je tu niekto, kto tu stojí a je ochotný dať ti aj posledné. Zrazu sa karty vymenili a už to nie si ty, kto sa chce obetovať, zrazu to robí niekto pre teba. A tak to nepokaz, neurob rovnakú chybu, ako urobil on tebe. 

Ak to tak necítiš, povedz mu to. Neťahaj ho za nos, nehraj sa s ním. Buď úprimná, buď presne taká, ako si chcela, aby bol vtedy on, a uvidíš, všetko bude v poriadku. Hlavne nemaj strach, neži v tom, že každý, kto príde, ti chce ublíži. Nie všetci sú rovnakí…

Autor: Vanesa Černá

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre