Snažila som sa prísť na to, kedy sa to celé vlastne začalo. Kedy sa z nevinnej lásky, ktorá hriala, stalo peklo. Pretože áno, tak to vnímam teraz, keď som sa od toho odpútala. Ako peklo, v ktorom som doslova horela zaživa. A nájsť odpoveď, kedy to celé prepuklo, sa mi nepodarilo. Zrazu len prišiel ďalší deň a ja som si uvedomila, že to, čo je medzi nami, už nie je láska…

Chcel ma vlastniť. Úplne celú. Nie takým milým spôsobom, pretože verím, že každá žena chce byť tak trochu vlastnená. Každá z nás chce mať pocit, že svojmu mužovi patrí, že si ju on chráni a váži. V našom prípade to bolo ale inak.

Chcel mňa, ale nechcel ma takú, aká som.

pinterest.com

Chcel ma pretvárať a meniť podľa svojich predstáv. Viac ako mňa miloval pocit, že má nado mnou moc. Zrazu som nebola milovaná, ale bola som tá horšia, zatiaľ čo on mal patent na všetko. Vo všetkom bol lepší, hocičoho som sa chytila ja, to som podľa jeho slov pokazila a on by to urobil lepšie. Bola som neschopná, po čase aj škaredá, málo zhovorčivá, veľmi pomalá…

Možno sa pýtate, prečo som s takým človekom zostávala. Hm, to sa teraz pýtam aj ja. Viete, začalo sa to postupne. Na začiatku to bol vzťah ako každý iný, on bol galantný, prejavoval mi city, lichotil… Jednoducho mi dal pocítiť, že som milovaná. A potom sa to kdesi zaseklo. Postupne a nebadane prišlo niekoľko zmien. Jedna malá výčitka, druhá, tretia… Až ich raz bolo viac ako pochvaly alebo ako prejavov lásky. A na úplnom konci tá láska nebola vôbec.

Zostala iba chladná túžba zraňovať ma každým dňom čoraz viac a viac. Skutočne som na ňom videla, že sa zamiloval do možnosti ma ovplyvňovať. A ja som mu to dovolila, hľadala som výhovorky… A čo bolo najhoršie, po čase som jeho slovám aj verila a vzala som ich za pravdu. Áno, naozaj som niekoľko mesiacov žila s tým, že ja som tá horšia a on lepší.

Kým som sa z toho dostala, prešiel poriadne dlhý čas.

Musela som začať pochybovať, ale tentokrát nie o sebe, ale o jeho slovách. Skutočne som ja tá horšia? Naozaj si nezaslúžim nič iné, iba toto – ponižovanie, urážky a žiadnu lásku? Je toto vzťah, po akom som vždy túžila? Nebola som predtým dokonalá? Ak áno, prečo už teraz nie som?

pinterest.com

Bola to drina… Uznať, že chyba nie je vo mne, ale v ňom. Čo však bolo najhoršie, ja som mu tak dlho verila, že tá pravda sa predo mnou skrývala. Len čo som sa jej na chvíľu chytila, kvárili ma výčitky, že čo ak som iba nevďačná, čo ak sa nechcem zlepšovať, čo ak som ho mala stretnúť, aby mi pomohol odstrániť moje chyby… Bolo to peklo, z ktorého na prvý pohľad nebolo úniku.

A preto chcem, aby sa moje slová dostali k čo najväčšiemu počtu žien. Ak toto zmení život aspoň jednej žene, bude to mať zmysel. Áno, viem, znie to ako klišé, ale nie je… Na každom živote záleží, tak ako mne záleží na tom mojom.

Násilie nie je len o fackách a bitke. Môže byť aj vo forme slov a väčšina ľudí to prehliada, akoby len modriny viditeľné na koži boli znakom toho, že sa k žene niekto správa hrubo. Lenže aj to, že niekto sústavne atakuje jej sebavedomie, je násilie, ktoré sa nedá spochybniť.

A tak ťa prosím…

Ak si sa ocitla v podobnom vzťahu, never mu. Never nikomu, kto pre teba nemá ani jedno pekné slovo, kto na tebe hľadá chyby a snaží sa ťa zraziť k zemi. Ten človek má oveľa väčšie problémy ako tie, ktoré vykrikuje tebe.

Láska nie je o tom, že jeden je lepší a ty si tá horšia. Láska je o tom, že sa obaja navzájom dopĺňajú, učia sa akceptovať chyby toho druhého a napriek tomu sa milujú. Láska má dávať, nie brať. Tak na to pamätaj…

Autor: Lucia

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prečo som musela odísť...

Coverphoto: Photo by Timothy Paul Smith on Unsplash

Facebook komentáre