Zdá sa mi, že v dnešnej dobe máme síce vysoké ambície, no namiesto toho, aby sme sa pohli dopredu, sa nedokážeme ani hnúť, pretože strach z toho, že sa na novej ceste ocitneme sami a môžeme sa niekoľkokrát potknúť, je omnoho väčší než akákoľvek chuť niečo zažiť či dokázať. A teraz nemám ani tak na mysli ambície v kariérnej oblasti. Ale skôr v tej vzťahovej. Občas sa mi zdá, že je všade naokolo tak veľa smutných duší, ktoré sa boja ísť hľadať niečo lepšie, a tak zostávajú tam, kde nie sú šťastné…

Inšpiráciou na tento článok sa stala moja bývalá kolegyňa. Odišla z firmy pred niekoľkými rokmi, pretože naša spoločnosť jej bola príliš malá. Chcela niečo väčšie – viac výziev, viac príležitostí zažrať sa do práce tak, že zabudne, koľko je hodín či aký je rok, a všetko navôkol prestane existovať. Chtiac-nechtiac sme ju pustili z nášho útulného officu s pocitom, že ešte veľa vody pretečie Dunajom, kým nám prestane chýbať. 

unsplash.com

Chýba doteraz, no stretávame sa pravidelne. A naposledy, keď som ju videl, nemal som pocit, že je šťastná. Sedela za stolom oproti mne, zavibroval jej telefón, ona sa pozrela na displej očami, v ktorých som videl strach, znechutenie aj nevôľu. Keď som sa jej neskôr spýtal, či je všetko v poriadku, iba mávla rukou a zašveholila, že s priateľom je to teraz komplikované. 

Nedokázal som jej vysvetliť, že vzťahy komplikované nie sú…

Áno, môžeme tu teraz polemizovať do rána a znevažovať pravdivosť týchto slov. Je mi jasné, že sa občas každý vzťah ocitne vo fáze, ktorá si žiada zmenu a spolu s ňou musíme ukrojiť aj kúsok zo svojho ega. Nie som idealista ani snílek, ak mi niečo bolo pri narodení skutočne dopriate, tak sú to práve nadhľad a triezve zmýšľanie.

No napriek tomu si myslím, že žiaden vzťah nie je tak komplikovaný, aby rozosmiatu tvár v sekunde premenil na kôpku kŕčovito napnutých svalov. Aby sa z očí, ktoré pred chvíľou žiarili, stali dve okienka, z ktorých číha beznádej.

Nie, vzťahy naozaj komplikované nie sú. Buď sa dvaja milujú a sú ochotní jeden pre druhého robiť pekné veci, alebo nie. Buď tam tá láska proste je, alebo nie je. Ťažko tu hľadať niečo medzi. Jednoducho tu nič iné neexistuje. Frázy v štýle: „Potrebujem čas.“, „Musím sa nájsť.“, „Si pre mňa príliš dobrá.“, „Neviem, čo chcem.“ sú len chabé výhovorky z úst niekoho, kto síce nechce byť sám, ale ani s vami.

unsplash.com

A pritom je to tak jednoduché…

Vždy ma fascinovalo, ako jedno nešťastné zaľúbenie dokáže zmeniť sebavedomého a životaschopného človeka na totálnu trosku na kolenách žobrajúcu o kúsok citu. Ego alebo naša vlastná hrdosť je veľmi zradná vec… Vyťahujeme ich v situáciách, kedy by mali ostať hlboko v našom vnútri. A v momentoch, kedy ich potrebujeme, podupeme po nich vlastnými chodidlami.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Vieš, čoho sa bojím?

Všetci si zaslúžime namiesto ospravedlnení prijímať úprimné slová, ktoré lahodia nášmu srdcu. Všetci si zaslúžime namiesto výhovoriek skutky, ktoré sú dôkazom hlbokých citov. Tak na to myslime vždy, keď nás opäť bude priťahovať niekto, koho v silách nie je ponúknuť nám nič, čo je tak prirodzené…

Pretože čo iné by nám mal partner dávať…

Ak nie práve istotu. Oporu. Kde inde hľadať pochopenie a útechu, ak nie práve u neho? Čo iné by sme mali očakávať od človeka, s ktorým zdieľame jednu posteľ a ráno mu hľadáme dve rovnaké ponožky? Ak nám presne tento človek nevie poskytnúť pocit, že nech by sa tam vonku stalo čokoľvek, s ním vždy nájdeme riešenie, tak, dámy a páni, nastal čas zabaliť to.

unsplash.com

Pamätajte, že vzťahy – tie milenecké, sú práve na to. Aby nám pomohli nájsť odpoveď na každú otázku, ktorú nám do hlavy zasadia iní. Aby sme sa navzájom ubezpečovali v tom, že ak bude treba riešiť nejaký problém, nie sme na to sami. No často zostávame s človekom, kvôli ktorému máme tých otázok v hlave ešte viac a on sám nám nikdy nedá uspokojivú odpoveď. 

Opora zo strany niekoho, koho milujeme, to je niečo, čo si zaslúži každý z nás. Naozaj každý človek, ktorý má s tým druhým len čisté úmysly a jeho záujmom je milovať a byť milovaný. Tak si neodopierajme niečo tak prirodzené tým, že sa necháme roky ťahať za nos, pretože niekto si nie je istý, či nás miluje. Ak váha, potrebuje čas. No bez našej prítomnosti…

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre