Niekedy je dobré vedieť, že nie si jeho jediná… Jediná obeť. Že boli aj iné, ktorým nejakým spôsobom ničil život. Iné, ktorým ublížil. Iné, ktoré podvádzal. Ďalšie, ktoré využil… Teda, niežeby si im to priala. Ale úprimne? Mne to veľmi uľavilo na duši. To zistenie. Že to nebolo mnou… Lebo to bolo to, čo ma zo všetkého ubíjalo najviac. Že je to mnou. Že som vadná, nie dosť dobrá, že som nejaká chybná, keď ma nedokáže milovať. A dozvedieť sa, že to bolo vlastne naozaj ním, ma oslobodilo, a ja som sa mohla začať skutočne hojiť…
BUĎ/ALEBO
Photo by Andre Benz on Unsplash
Táto životná skúsenosť bola jednou z najťažších „lekcií” (ak nie aj najťažšia), aké som vôbec za celý svoj život musela zvládnuť. Bolo to také vážne, až by sa dalo napísať, že to bolo BUĎ/ALEBO. Buď sa z toho všetkého spamätám a poučím, alebo zostanem psychicky zničená, poznačená a neistá až do konca života.
Mimochodom, nikdy by mi ani nenapadlo, že raz dokážem tento hororový príbeh rozprávať s takou ľahkosťou ako dnes. Ako tu a teraz, keď vám ho idem len v krátkosti načrtnúť, aby ste mohli lepšie pochopiť myšlienku tohto článku. A vidíte, aj toto je znak toho, že všetko raz prejde, aj keď si myslíme, že ani náhodou… Síce to chcelo pár rokov, ale dnes ma pri pomyslení na jeho tvár ani nehne, kdežto v minulosti… Ale poďme k veci.
Keď som mala nejakých sladkých päťnásť, zaľúbila som sa do jedného chlapca… Keď som mala nejakých sedemnásť, splnil sa mi sen. Dali sme sa dokopy. Musím povedať, že to bolo veľmi silné a intenzívne. Nič podobné som dovtedy nezažila. Bola som v raji. Ha ha…
Časom sa začali prvé problémy…
Našla som prvé skryté konverzácie, ženské čísla v telefóne uložené pod skratkami alebo chlapskými menami, prvé časové „výpadky“ ako trojhodinová cesta z práce, ktorá normálne trvá dvadsať minút… No a na to nadväzovalo to najhlavnejšie – robenie debila zo mňa.
Najskôr, kým som nemala dôkazy, len tušenia, som bola paranoidná a chorá hysterka. Neskôr, keď už som dôkazy mala, som bola hysterická hlupaňa a kto by so mnou vydržal, veď normálny chlap by so mnou nebol… Inak povedané, snažil sa mi nahovoriť, že to ja ho doháňam k iným ženám, lebo keby som bola „normálna“, tak by to predsa nerobil… Opäť – ha ha…
Náš vzťah, vďakabohu, ukončil on…
Ó áno, až tak sa mu podarilo vymlieť mi hlavu, že som sa stala posadnutou dokazovaním mu, že ja predsa za to stojím a nemusí hľadať inde, no a opustiť ho by som nedokázala! Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že som mu tolerovala flirty s inými ženami, len aby som zas nebola za hysterku, že jo… Na jednej strane, klobúk dole pred tebou, môj drahý EX. Takto niekoho zblbnúť a vycvičiť si ho je umenie…
Photo by Alexander Krivitskiy on Unsplash
No ale vráťme sa k pointe. Vzťah sa skončil a ja s ním. Bola som odkopnutá kôpka nešťastia, ktorá si v hlave opakovala len to, že zlyhala, že nie je hodná lásky, že ako žena stojí za hovno a nikto ju nikdy nebude milovať. Urobila som aj pár šibnutých vecí, ale tým sa tu teraz chváliť nechcem… Ide o to, čo som sa dozvedela časom. S „Exom“ som totiž chodila úctyhodných päť rokov a nejakí jeho známi sa stali aj mojimi známymi.
Nuž, nebola som v tom sama…
Predo mnou boli minimálne dve oficiálne obete. Jednu zruinoval tak, že sa odsťahovala niekam na druhú stranu planéty, a druhú tak, že sa chcela zabiť a bola hospitalizovaná na psychiatrii asi pol roka. S každou si zakladal rodinu a plánoval život (ako aj so mnou) a skončil to so všetkými tak, ako aj so mnou – v jedno ráno sa doružova vyspal a zahlásil im, že chce byť sám. A to všetko až potom, ako ich psychicky dostal do stavu, že ako ženy nestoja za nič, samozrejme. Tiež boli totiž také „neschopné“, že si musel chudáčik teplo skutočnej ženy hľadať popri nich inde… A túto info mám, bohužiaľ, z prvej ruky, nakoľko tú, ktorá skončila na liekoch, podvádzal so mnou…
Nie som na to nijako hrdá, no píšem to sem, aby ste otvorili oči aj v tomto smere. Ak si začnete so zadaným chlapom, neuverte tomu, že s vami to bude inak… Že vás určite nepodvedie… Bohužiaľ, ak to urobí raz, je to pre neho okay a urobí to znovu. Čo mohlo aj mne dôjsť skôr, ale čo už…
No a čo nám tento príbeh hovorí?
Kým uveríš, že nie si dosť dobrá, najskôr sa uisti, či len nie si obklopená zakomplexovanými idiotmi, ktorí si dvíhajú vlastnú hodnotu tým, že účelovo ponižujú ostatných.
Štatisticky totiž nie je možné, aby môjho Exa neuspokojila ani jedna žena z tých, ktoré si sám vybral. Dokonca aj tú po mne podvádza, aj keď teda s ňou už má dieťa a vzali sa… Z čoho vyplýva druhé ponaučenie:
Nie všetko, čo v živote stratíš, je strata. Neviem si totiž predstaviť, že by som mala na krku človeka, ako je on, a mali by sme spolu dieťa. Ja som obišla ešte celkom dobre… Neviem si predstaviť, čo čaká chudiatko moju nasledovníčku.
Ale musím sa priznať, že ma toto zistenie, že nie som jediná, ktorú takto ojebabral, zachránilo… Pomohlo mi to uvedomiť si, že chyba nie je vo mne, ale v ňom. A že so mnou nie je nič zle. Preto to mám teraz potrebu povedať ja vám. Nie je s vami nič zle. Ste dosť. Všetky, všetci, každá jedna či každý jeden. Ak vám niekto tvrdí opak, nie je to vami, ale ním.
Lebo:
Photo by Caique Silva on Unsplash
A hodím vám sem krátky úryvok z mojej knihy Rozchod, pretože by som to „sama lepšie nepovedala” 🙂
Ver mi, ak ťa niekedy nejaký iný človek ponižoval alebo sa ti snažil nahovoriť, že si niečo menej ako ostatní ľudia, alebo niečo menej ako on sám, robil to z jedného jediného dôvodu. A skôr by si ho mala poľutovať, nie mu veriť. Pretože práve ľudia, ktorí majú potrebu ubližovať iným alebo ich nejakým spôsobom dehonestovať, majú problém. Problém so sebadôverou. Problém sami so sebou.
Zapamätaj si. Žiadny inteligentný a vyzretý človek si nemyslí, že je niečo viac a že niekto iný je niečo menej. Ak sa im niekto páči, sú v jeho spoločnosti a vážia si ju, ak nie, tak v jeho spoločnosti predsa nebudú tráviť čas. Ľudia, ktorí niečo takéto robia – že sa prilepia na niekoho, s kým podľa vlastných slov nie sú spokojní, ale aj tak s nimi sú – si tým len kompenzujú vlastné komplexy a pocit menejcennosti. Skrátka potrebujú „dať niekoho dole,“ aby sa oni cítili „vyššie.“ Vnímajú vás ako boxerské vrece, na ktorom si vybíjajú vlastné sračky, ktoré majú v hlave. Nevnímajú vás ako partnera…
Nedajte sa ? máte naviac…
PS: S jednou z tých „predošlých” žien som sa neskôr stretla a aj keď ona netušila, kto som ja, ja som veľmi dobre vedela, kto je ona. A viete čo? Predtým som ju nenávidela a hrozne som na ňu žiarlila… No ako bolo po všetkom a ja som rozmýšľala opäť jasne a svojím mozgom, uvedomila som si, že je to fajn baba a sme vlastne na jednej lodi. Dokonca mi jej bolo ľúto a zabolelo ma za ňu srdce, keď som si čo i len predstavila, že prežila to, čo ja… Píšem vám to na margo toho, aby ste sa nehnevali vo vašich „vzťahoch” na tých nesprávnych ľudí… Ani milenka by nebola milenkou, keby váš miláčik nechcel…
Ak sa vám tento článok a úryvok z knihy páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Nikolinu knihu Rozchod. Kúpiť si ju môžete priamo v našom eshope TU.
