Tak často som od niekoho počula, že odmieta rozvod, pretože deti… A tak často ma pri tom pichlo pri srdci… Pretože toto nie je dobrá taktika, dokáže viac ublížiť, než zachrániť. Rozumiem zámeru, ale desia ma dôsledky. Na jednej strane ma nadchne tá obeta podčiarknutá láskou k tým najmenším, ale zároveň ma zaráža zaslepenosť. Viete, niekedy je lepšie nechať to tak, rozvod rodičov, ak je deťom správne vysvetlený, nemôže nikomu ublížiť. No naivnú vieru v to, že problémy v manželstve deti nezrania, si môžem vysvetliť dvojako…
Nemyslite si, prosím, že to nejako uhráte. Neuhráte. Je to nemožné. Ak žijete v tomto presvedčení, je to to isté, akoby ste svoje deti považovali za bytosti, ktoré si nedokážu spojiť dve a dve dokopy.
pinterest.com
Vysvetlím…
Ja som také dieťa. Ja som dieťa rodičov, ktorí sa nechceli rozviesť kvôli deťom, avšak zároveň neurobili nič preto, aby doma nebolo dusno. Ja som dieťa rodičov, ktorí nechceli svojim deťom ublížiť, no predsa sa to stalo. Ja som to dieťa, ktoré by o tom, či je správne zostávať v nefunkčnom vzťahu, vedelo rozprávať hodiny. Dnes som už veľká a stále sa nájdu spomienky, ktoré ma bolia. Také, ktoré by som najradšej zmazala, no nedá sa to, sú príliš silné. Spomienky, ktoré ma chtiac-nechtiac už ovplyvňujú celý život a manipulujú mojím sebavedomím, mojím pohľadom na vzťahy a lásku.
Bola by som rada, ak by sa tento článok dostal k ženám, ktoré si myslia, že svojim deťom ublížia, ak ich manželstvo pretne rozvod. Nie, nestane sa to. Rozvod rodičov vôbec nie je traumatický, ak sa rozvádzajú dvaja uvedomelí ľudia, ktorí z detí nerobia rukojemníkov a nevnímajú ich ako prostriedok, pomocou ktorého ublížia svojej ex polovičke.
Viete, deti nie sú hlúpe…
Ony vedia, čo sa doma deje. Myslieť si, že nevnímajú nič, je veľká trúfalosť hraničiaca s hlúposťou. Vycítia tichú domácnosť, spozorujú dusnú atmosféru, hoci sa rodičia tvária, že je všetko v poriadku, počujú aj hádky, ktoré sa dejú v druhej izbe za zavretými dverami. Decká sú vnímavé, to len nám dospelým mnoho súvislostí uniká.
A čo je na tom celom to najhoršie… Vedia, čo sa deje, omnoho skôr, ako si myslíte. Nemusia dorásť do veku, kedy majú „násť“. Moje spomienky na tieto chvíle siahajú do naozaj útleho veku. Nemusela som ešte chodiť ani do školy, aby som pochopila, že doma sa odohráva niečo, čo ma desí, čo ma znepokojuje, niečo, čo by sa v rodine odohrávať nemalo.
Na rozvode rodičov nie je nič zlé. Je to len udalosť, ktorú v sebe každé dieťa spracuje. No, prosím, pamätajte na to, že nikdy nespracuje hádky, ktorých je svedkom. Nikdy sa nestotožní s tým, že otec odbieha za inou, že je mama doma ponižovaná, že nevidí aspoň kúsok citu… Tento obraz si v sebe ponesie až do dospelosti, v ktorej ho to dobehne.
pinterest.com
Dnes mám problém veriť…
Všetky vzťahy sa mi rozpadli až po tom, ako sme spolu začali bývať, a nie, nebolo to preto, že by ten človek bol napríklad bordelár. Ten človek nemal chybu. Chybu som v sebe mala ja… Chybu do mňa zasadili tí, ktorí mi nechceli ublížiť rozvodom. Dlho mi trvalo, kým som pochopila, čo sa vo mne odohráva. Snáď len ten, kto si tým prešiel, dokáže pochopiť, ako veľmi som sa za to nenávidela. Myslela som si, že som „vadná“, zvaľovala som to na hormóny, na nevďačnosť, na skutočnosť, že neviem, čo chcem. Ale nič z toho nebolo pravdou. Ja som si len do dospelosti preniesla pocity, ktoré som zažívala v detstve. Presne v tej rodine, ktorá sa kvôli mne a mojim súrodencom nerozpadla…
Mám problém uvoľniť sa, ak neviem, kedy sa môj partner vráti domov. Je to niečo, čo sa vo mne spustí samo – nervozita, nevrlosť, podprahový strach. Pretože sa to dialo v detstve – nevedela som, kedy sa po hádke s mamou otec vráti, v akej nálade a čo bude nasledovať. Nespala som niekedy aj celú noc, pretože som sa bála, že sa zobudím v kriku a v hádkach.
Mám problém sa emočne naviazať. Držím si odstup, pretože podvedome sa bojím, že znovu prežijem to isté, len v dospeláckom tele. Viem, že milujem, ale sú chvíle, kedy cítim, že to v sebe potláčam.
Mám problém sa k niekomu pripútať. Spoločné bývanie, ktoré nie je moje, nehrozí, pretože takto viem, že ak sa náhodou niečo stane, ja nebudem tou, ktorá sa bude baliť. Spoločné úvery nepripadajú do úvahy. Je to príliš veľký záväzok a tie ja psychicky proste nezvládam. Vždy všetko delím na moje a tvoje…
Túžim po vzťahu, no zároveň ho nechcem. Chcem zažiť opak toho, čo som prežívala doma ako dieťa, avšak bojím sa, že sa to celé zopakuje. Chcem sa vymaniť spod vplyvu spomienok, ktoré na detstvo mám, ale stali sa mojou súčasťou.
pinterest.com
Aby ste ma správne pochopili…
Nie som žiadna uzavretá psychická troska. Mám skvelú prácu, som samostatná, mám kopec priateľov, ktorí sú naozajstnými priateľmi. V spoločnosti som obľúbená, malý (ne)nápadný extrovert, ktorý rád rozpráva. Mám blízke priateľské vzťahy, ktoré si nesmierne vážim, pretože viem, že sú dnes raritou.
Nikto, kto ma nepozná do bodky, by nebol povedal, čo v sebe riešim. Pretože navonok som šťastná a vlastne aj vo vnútri, kým… Nepríde do centra pozornosti téma partnerské vzťahy. Dlho som netušila, že sa vo mne skrýva takáto časovaná bomba. Tiká však vo mne už od nepamäti čakajúc na správnu chvíľu. Prichádzala som na to postupne a viem, že ešte budem musieť na sebe veľa pracovať, aby som sa spod chápadiel nešťastného detstva vymanila.
Rodičia, ktorí k sebe neprechovávajú lásku a rešpekt, nikdy svojim deťom nedajú to, čo by mali. A to je odpoveď na otázku, či je rozvod pre deti naozaj taký zlý…
A na niečo podobné budú prichádzať aj deti párov, ktoré spolu zostávajú kvôli nim. Tie deti, ktoré boli jediným tmelom otca a mamy, no v skutočnosti boli špongiou, ktorá všetku špinu dlhé roky nasávala. Myslite na to, prosím… Viem, že v nikoho záujme nie je svojim deťom ublížiť, ale predsa sa to deje. A verte mi, nie som jediná, ktorá si z detstva odniesla takýto neželaný bonus. Som jedna z množstva, pretože ak sa pozrieme na súčasnú generáciu tridsiatnikov, len málokto z nich má rodičov, ktorí sa môžu pýšiť manželskou idylkou.
A na záver niečo veľmi dôležité…
Mami a oci, toto nemyslím ako výčitku. Len chcem, aby to, čo sme si prežili a čo ma aj dnes vie rozplakať, bolo aspoň na niečo dobré. Na výstrahu. Iným ženám, mužom, párom, ktorým to prestalo fungovať, no zvažujú, že ten život už nejako doklepú, lebo deti…
Mami a oci, nehnevám sa na vás. My to už totiž máme za sebou. A ja tak veľmi nechcem, aby to iné deti mali pred sebou…
Coverphoto: Photo by Simon Rae on Unsplash
1 comments