Občas, keď tak kráčam po ulici a sledujem ľudí alebo keď sa zamyslím nad správaním ľudí okolo mňa, mám pocit,že som sa narodila do nesprávneho sveta. Že sem nepatrím. Mám pocit, že sa pomaly a potichu z tohto sveta vytráca úprimnosť a láska. A je mi z toho smutno.
Mám pocit, že som pre tento svet príliš… Ja totiž stále verím v lásku, v takú tú ozajstnú, ktorá nechce meniť ani vlastniť a ktorá príde len tak, keď ju najmenej čakáš.
Možno som pre tento svet príliš, lebo ja beriem lásku vážne. Keď sa zaľúbim, mám chuť kričať to do celého sveta. Som príliš, lebo verím slovám a verím, že ľudia nie sú až také svine, ako sa tvária, že je to len pretvárka… A pritom možno naozaj sú…
Občas si vypočujem, že som naivná. Len preto, že stále verím na šťastné konce a že život môže byť romantická komédia. Pokiaľ si na to nájdeme správneho partnera. Som že vraj naivná, lebo milujem bezhranične, veľmi a vzdávam sa ťažko.
tumblr.com
Neviem sa z večera do rána vzdať niekoho, koho milujem.
Neviem meniť partnera a kamarátov každý týždeň. Neviem žiť v tomto modernom, pomýlenom svete… Nechcem.
Som príliš, lebo príliš cítim. Keď som smutná, chcem plakať celý deň, a keď som šťastná, chcem, aby bol šťastný celý svet. Som príliš, lebo ja sa za svoje názory a pocity nehanbím. Keď ťa milujem, poviem ti to, lebo život je tak krátky, že ho musíme žiť naplno. Poviem, čo si myslím, aj keď to bude občas bolieť a možno to aj niekoho urazí. Ale pravda bolí a aj napriek tomu ju mám radšej ako klamstvo.
Som príliš lebo sa stále pýtam. Mám milión otázok, na ktoré chcem odpoveď. Chcem poznať ľudí takých, akí naozaj sú. Chcem vedieť, kto ti klamal a kto ťa sklamal. Chcem vedieť, prečo si sa stal tým, kým si… A povedz mi o tvojich snoch. Poďme snívať spolu.
Som príliš, lebo príliš milujem.
Lebo mám potrebu dávať lásku, aj keď sa mi nevracia a nakoniec sa stane, že sa rozdám a zostanem na istý čas prázdna a musím si dobiť baterky. Som príliš, lebo verím v dobro. Verím, že každé jedno klamstvo a všetko zlé, čo mi niekto urobil, spravil z nejakého dôvodu. Povedz mi o tom. Chcem to pochopiť. Neprajem ti nič zlé.
tumblr.com
Som príliš, lebo nechcem žiť vo svete, kde každý myslí len na seba a kde ľudia zabúdajú, že jediné, čo nám patrí, je daný moment. TU A TERAZ. A nič iné nevlastníme. Nevlastníme jeden druhého a nikdy nebudeme. Nepatrí nám ani zajtrajšok, lebo možno sa ho nedožijeme, a vtedy už bude neskoro ľutovať to vaše obľúbené „potom“.
Nechcem žiť vo svete, kde sa každý za niečím naháňa, ale keď sa spýtam, čo vlastne hľadajú, nikto to nevie.
Naháňajú materiálne veci a peniaze, a pritom zabúdajú, že ozajstnú hodnotu má úprimné slovo alebo jednoduchý úsmev. Že to sú veci, na ktorých naozaj záleží. Že jediné, na čom záleží, sú ľudia, ktorí sú okolo nás a ktorí nás naozaj ľúbia aj napriek každej blbosti, ktorú spravíme… Škoda, že v tej zaslepenej honbe za neviem čím, si ich hodnotu často neuvedomíme, až keď je neskoro… keď jediné, čo tu po nich zostane, je prázdne miesto a ticho.
Naozaj záleží len na tom, aby sme život žili a nie prežili. Som príliš, lebo príliš myslím a riešim veci, o ktorých sa ostatní boja čo i len premýšľať.
Coverphoto: pexels.com
