Milé ženy, tak vám poviem, ako je… Niekedy proste robíme drámu namiesto toho, aby sme sa dobre schuti zasmiali. Nevravím, že sa máme stať pragmatičkami a že si sem-tam nemáme dobre porevať. Veď sme ženy a slzy k nám proste patria asi tak, ako otravná domová dôverníčka do každého paneláku. Ale… Ale to „ale“ tu nad nami kdesi visí! Občas by bolo dobré odosobniť sa. Len tak. Od všetkého. A pozrieť sa na celú vec očami niekoho, kto s naším mega problémom nemá nič spoločné.
Mne to pomáha, fakt. Vždy, keď ma chytá záchvat plaču, poviem si, že ja nie som ja. Som niekto iný, kto ma nepozná, a celú vec mu vysvetlím. A čo sa vždy stane? Ten niekto, kto síce som ja, ale nie som to ja, nad tým mávne rukou. Povie, že dobre sa stalo. Že to bolo očividné, že sa to stane, a zaťuká si na čelo, kde som, preboha, mala hlavu. Trochu mi dohovorí a povie, aby som sa pozbierala…
unsplash.com
A takýto stav potrebujeme všetci…
Možno som poloblázon, možno úplný blázon, keď sa niekedy rozprávam so sebou a tvárim sa, že sú to osoby, ktoré sa jakživ nevideli. No som šťastný blázon, verte mi. Oveľa šťastnejší, ako keby sme sa ja a moje druhé ja, ktoré ma nepozná, neporozprávali. Lebo potom by som rumádzgala ako šialená, no takto… Takto mám niekedy chuť otvárať šampus.
A viete, že vlastne takmer všetci reveme aj vo chvíľach, kedy by sme mali ten šampus otvoriť, dobre si lognúť a osláviť to, že sme sa zbavili osoby, ktorá v našom živote nikdy nemala čo hľadať? Lebo presne za takými ľuďmi reveme najviac. Myslíme si, že sme si boli súdení a hlavu si opíjame podobnými hlúposťami. Ešte si navrávame, že sa to zmení, že on sa vráti. Robíme to len preto, lebo nevieme, ako sa z toho smútkového stavu dostať. Tak si klameme ďalej – rovnako, ako sme si klamali predtým, keď sme sa ako kliešť držali niekoho, koho by sme skôr mali kopnúť do rozkroku a bežať od neho čo najďalej.
Takto vám poviem…
Nič nie je dôležitejšie ako ty. Plynulo som prešla z vykania na tykanie, ale chcem, aby to nebolo nič oficiálne, nič príliš masové. Chcem, aby si ma počúvala práve ty. Ty, ktorá plačeš, že si ostala sama, pretože ten, ktorého si nechcela pustiť, zrazu pustil teba.
No spýtam sa ťa… Čo si čakala? Naozaj sa na váš vzťah pozri z pohľadu nezávislého človeka. Čo by videl? Uvidel by, že si bola milovaná? Uvidel by ťa vlastne šťastnú, tak naozaj šťastnú a zároveň i spokojnú? Uvidel by ženu, ktorá dostáva presne tie city, ktoré potrebuje, vždy a poviem to možno hlúpo, no snáď sa pochopíme – zadarmo? Jednoducho bola tá žena milovaná spôsobom, ktorý bol prirodzený, a vyplávali tie city na povrch samy?
pinterest.com
Alebo by nezávislý pozorovateľ uvidel miestami šialenú, miestami pobláznenú ženu, ktorej jediným prianím bolo, aby konečne dostávala to, čo chcela? Tak obyčajnú a prostú lásku, akej je na tomto svete (našťastie!) stále veľa, no najviac sa hovorí práve o takej, ktorá nie je prává, tým pádom to láska ani nie je… Uvidel by ženu, ktorá prosila o kúsok citu a zahadzovala tým vlastnú dôstojnosť? Nevidel by náhodou len jedného chlapa, ktorému je všetko jedno, a jednu ženu, čo sa šla zblázniť, ktovie kvôli čomu?
Asi už poznáš odpoveď…
Možno si robila šialené veci. Tebe aj jemu. To je v poriadku. Aj ja mám za sebou taký vzťah a ver mi, že teraz sa na tom období, ktoré trvalo nekonečne dlho, iba smejem. Možno si nekomplikovala život iba sebe, ale pod vplyvom hormónov lásky, ktorá sa kvôli nemu nemohla poriadne rozhorieť, si robila peklo zo života aj jemu. Nejdem ťa súdiť, ja som tou poslednou na tomto svete, ktorá má na to právo.
Ale… Opäť tu máme ďalšie „ale.“ Už dosť, prosím. Buď rada, že odišiel, že sa neozýva alebo ja neviem čo. Buď rada, že je to tak, ako to je. Viem, že teraz chceš iba jeho. Viem, aké to je ťažké zbaviť sa myšlienok na neho, pretože život je v tomto dobrá sviňa… Na zlých chlapcov, ktorí s nami zaobchádzali ako s handrou, nevieme zabudnúť. Nosíme si spomienku na nich v duši už stále. A krivda, ktorú cítime, nás núti tieto spomienky trochu poopraviť, lebo my ženy predsa neprehrávame. My chceme len víťaziť. Preto pribehneme vždy, keď zlý chlapec zapíska. Lebo veríme, že tentokrát to už bude iné.
No nebude, drahá. Možno raz dostane rozum, ale ver mi, to bude až dlho potom, ako ho dostaneš ty a bude ti vďaka tomu ukradnutý. Najprv sa vybúri, zasunie ho tam, kde sa bude dať, a pribehne až potom, keď pochopí, že jedna milujúca žena je viac ako tisíc lacných príležitostí s dlhými nohami, lesklými vlasmi a hlavou, ktorú netrápi migréna. Časom príde na to, že každú ženu bolí hlava, že žiadne dlhé nohy nie sú natoľko sexi, aby nasýtili lačný žalúdok, a že nie každá ženská hruď, ktorá je síce objemná, dokáže poskytnúť príjemné objatie.
pinterest.com
Raz na to príde…
Ale ty už budeš niekde inde. Budeš sa na toto obdobie pozerať ako na niečo, čo ťa rozosmeje, a pri tom, ako začuješ meno, sa dobre pobavíš. Bude ti trochu trápne, pretože si spomenieš, ako strašne ti pobláznil hlavu a čoho všetkého si bola dôsledkom toho schopná. Ale bude to už za tebou.
Tak ťa prosím, neplač vo chvíľach, kedy by si mala oslavovať. To, že teraz nie je pri tebe, znamená, že to nechce. Tak nepros. Nežobroň. On to vlastne urobil pre teba… Odišiel, lebo nechce to, čo chceš ty. A sama vieš, že ty sama by si nikdy neodišla, no je to to najlepšie, čo by si mala urobiť. Tak hlavu hore a otvor si ten šampus. Odpad sa vyniesol sám. Ty máš zrazu čistý stôl, čistú kuchyňu bez zbytkov v koši, ktoré by ti tam ráno smrdeli. A čistý život. Nič viac nepotrebuješ, ver mi. Len to, aby sa v tvojom živote nepohybovali závadové osoby.
Autor: Mia Amber
Coverphoto: Photo by Brittani Burns on Unsplash
Ak sa vám páčil tento článok, rady by sme vám dali do pozornosti Miinu knihu s názvom Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.
