Veľmi sa snažíme… občas až príliš. Aby sme dosiahli všetko, čo chceme, aby sme nikoho nesklamali, aby sme boli dokonalé, vždy a všade, za každých okolností. Žijeme rýchlo. Ponáhľame sa.

Prehliadame to, čo je najdôležitejšie. A vtedy príde okamih, nastane ten čas, kedy si to všetko uvedomíme. Žiaľ, je poriadne bolestivý, my len stojíme, hľadíme do prázdna, chceme urobiť niečo, čo sme dlho odkladali, pretože sme sa hnali za svojimi ideálmi.

Ale už to nejde…

Urobiť to, čo chceme, čo sme mali urobiť už dávno, len sme pod vplyvom mnohých okolností zabudli na to, čo je v našich životoch to najdôležitejšie. Nejde o termíny, nejde o peniaze, nejde o úspech. Ide o ľudí… najbližších – tých, ktorých sme brali ako samozrejmosť.

pinterest.com

Stretnem sa s ňou, keď budem mať menej práce.
Zavolám jej, len čo toto dokončím.
Urobíme si spoločný víkend, keď sa zbavím všetkých povinností…

Zvláštne je, že v hocijakej oblasti nášho života rátame aj s tým, že sa niečo nepodarí. Že nestihneme to alebo ono, v hlave si už začíname spriadať plán B, pretože čo ak by náhodou… Máme sny, no nič neberieme ako samozrejmosť, pretože naše plány sú zatiaľ len niečím abstraktným. Ale ak ide o ľudí, o našich priateľov, rodinu a blízkych, vtedy robíme pravý opak.

Mylne sa domnievame, že tu budú stále.

Že vtedy, keď podľa nás nastane ten správny čas venovať sa im, tu ešte budú… A pritom život je tá najvrtkavejšia vec, aká na tomto svete existuje. Avšak len málokedy si to uvedomíme, zväčša len v prípadoch, keď je už neskoro. Keď sa čas a všetko navôkol zastaví, ktosi tu už nie je, nikdy nám viac nezdvihne telefón, viac ho už neobjímeme. Práca sa zrazu dá odložiť, priority sa menia a my sa ocitneme v strede tornáda našich výčitiek, ktoré zdevastuje našu dušu. Prídeme na to, že sme to pokašľali a náprava už nie je možná. Mala som to urobiť, ale neurobila som. A už je neskoro…

pinterest.com

Obdivujem ľudí, ktorí sa učia na cudzích chybách.

A ty máš teraz tú možnosť. Zastav sa. Premysli si, čo je skutočne dôležité. Porozmýšľaj nad tým, koho považuješ za samozrejmosť, koho existenciu síce vnímaš, ale uprednostňuješ pred ním niečo iné. Niečo, čo vôbec nie je cenné tak, ako blízkosť osoby, s ktorou si navzájom rozumiete. Odlož veci bokom, aspoň raz za čas, a buď s tými, na ktorých ti záleží. Ktorým záleží na tebe.

Pretože vo chvíľach, kedy sa budeš chcieť niekomu vyrozprávať ty, ti tvoja práca, tvoje štúdium, peniaze ani úspechy, ktoré máš za sebou, oporou nebudú. Budeš potrebovať niečiu blízkosť, niekoho slová. Ale čo ak… prídeš na to, že sa viac nemáš na koho obrátiť?

Nedovoľ, aby sa aj tvoj čas musel náhle zastaviť…

Snaž sa žiť tak, aby si si nič nemusela vyčítať, ak sa budeš musieť tvárou v tvár postaviť realite. Zajtra môže byť neskoro. Zajtra tu už niekto, koho máš rada, byť nemusí. Mysli na to vždy, keď sa opäť ocitneš v hektickom kolotoči. Všetko, čo máme na pleciach, dokážeme stihnúť či vyriešiť. Ale krehkosť života, tú vo svojich rukách nemáme.

Tak pravdivé a o to viac smutnejšie.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Možno to nechceš počuť, ale....

Coverphoto: Photo by Jasper Graetsch on Unsplash

Facebook komentáre