Nájsť toho pravého alebo tú pravú je niekedy poriadna skúška. Nájdeme pritom hranice svojej trpezlivosti, stratíme ilúzie a po xtom neúspešnom pokuse upadáme do beznádeje. Aj ja som sa v tomto svete dlho cítila sama. Akoby to nikto okolo nemyslel vážne. Zdalo sa mi, že sme nejako prestali chcieť lásku a chceme len niečo, čo sa na ňu podobá, no chýba tomu trvácnosť a iskra…
Dnešná doba je tak zvláštna. Ľudia žijúci v nej by sa dali rozdeliť do niekoľkých skupín. Prvú z nich tvoria ľudia, ktorí dokážu randiť a bezhranične milovať ihneď po rozchode. Sú to presne tí jedinci, ktorí na sociálnej sieti ohlásia bolestivý rozchod so svojou už expolovičkou, chvíľu sa ľutujú a o pár dní na to postujú selfíčka s novou tvárou a tými istými motivačnými citátmi o pravej láske. Po tisícikrát pochopili, o čom tá láska je, a nechápu, ako doteraz mohli žiť v takom klame.
pinterest.com
A potom sú tu ľudia, ktorých láska obchádza…
Sú dlhé roky sami a našli sa v niečom inom ako v chodení do kina a vo večeroch, kedy pri pozeraní na telku zaslintajú niekomu tričko. Deficit lásky na nich nebadať, len sem-tam v ťažkej chvíli utrúsia, že oni asi milovať ani nevedia, pretože po rokoch samoty zabudli na to, aké to vlastne je.
V ďalšej skupine sú zasa duše, ktoré by aj milovali, aj si niekoho nájdu, len vždy pritom, žiaľ, tvrdo spadnú na ústa. Akoby zázrakom vždy natrafia na klamára, ženáča, ktorý to zatajuje, sukničkára, človeka v dlhoch až po uši alebo alkoholika…
A ešte som tu ja. Niekto, kto to myslí vážne, no stretáva iba mužov, ktorí to vážne nemyslia. Budúcnosť je pre nich neznámy pojem, záväzok je zasa synonymom rýchlej smrti. Nejde im len o to jedno, pretože sa im plní aj kôš na bielizeň a drez je plný riadu, ktorý by mal niekto umyť. Takže sú občas na mieste aj nejaké tie prespávačky, no tam sa to začína a aj končí. Po roku takého vzťahu prídem na to, že ho vôbec nepoznám a že sme sa za 365 dní nikam neposunuli.
Láska v dnešnej dobre nadobudla úplne iný význam.
pinterest.com
Z ľudí, ktorí by pre nás mali znamenať všetko, si robíme sluhov. Vzťah znamená nutné zlo, ktorého nálepku musíme strpieť, ak nechceme bojovať so samotou a so všetkým, čo sa s ňou spája. Chceme otvorenosť, ale nechceme sa nikomu otvoriť, bažíme len po dotykoch bez akéhokoľvek citu. Nebojíme sa iných otravovať, ak niečo chceme, ale otravovaní byť netúžime…
Prešla istá doba, odkedy som si toto celé uvedomila. V tej chvíli som práve vynášala do svojho bytu na druhé poschodie slušnú kôpku vecí, ktorá sa mi v príbytku môjho ex nazbierala za ten čas, čo sme boli spolu. Mala som toho dosť na pleciach aj v srdci a povedala som si, že už nikdy viac, že mi tieto chvíle za to nestoja.
Odvtedy sa mi žije trochu ľahšie.
Ak nič nečakám, nemôžem potom ostať ani sklamaná. To je jediný liek alebo skôr recept na to, ako sa z dnešnej povrchnej doby nezblázniť a nepripadať si ako posledná osoba na celom svete, ktorá vzťahy ešte berie vážne.
Možno to boli práve moje očakávania, ktoré z každého vzťahu urobili prepadák namiesto kasového trháku. Ešte som v stave, kedy verím v lásku, len pripúšťam, že je ťažké ju nájsť. Ale nemyslím si, že sa to nedá, a čo má stať, stane sa…
Autor: Miška Bieliková
Coverphoto: Photo by Aldo Delara on Unsplash
