Už sa nehnevám. Už nekrútim hlavou nad tým, čo kto urobil, nepovedal, zamlčal alebo zabudol. Už v sebe nenosím tú večnú potrebu vysvetľovať, obhajovať, zachraňovať. Možno som bola taká kedysi – až príliš ochotná všetko chápať a všetko ospravedlňovať. Dnes už nie som. Nie preto, že by som stratila empatiu. Ale preto, že som ju konečne začala obracať aj k sebe.

Prestala som riešiť, prečo niekto odišiel. Prečo už neodpovedá, nevolá, nezaujíma sa.
Prestala som naháňať ľudí, ktorí si ani len nevšimli, že ma stratili. Lebo som pochopila, že nie každý, kto vojde do tvojho života, tam má aj zostať.

A nie každý, kto si kedysi zaslúžil tvoje srdce, si zaslúži aj tvoje druhé šance…

unsplash.com

Zmenila som sa? Možno… 

Ale nie preto, že by som sa zlomila. Skôr preto, že som sa zložila naspäť – z kúskov, ktoré som roky rozdávala všetkým okolo. A keď som ich poskladala späť, zistila som, že nepotrebujem byť verziou seba, ktorú má niekto iný radšej. Že sa nemusím usmievať, keď mi nie je do smiechu. A nemusím udržiavať tiché mosty, keď ma druhá strana už dávno prestala hľadať.

Niektorí ľudia si na mňa zvykli tak, ako sa zvyká na samozrejmosť. A keď zrazu zistili, že sa mením, vnímajú to ako zradu. Ale nie je to zrada. Je to ochrana. Sebazáchova. Je to zdravý inštinkt, ktorý prichádza, keď už bolo príliš veľa chvíľ, v ktorých som sa cítila sama – aj napriek tomu, že som sama nebola.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Aké to bude, keď do toho spadnem znova?

Nie, nehnevám sa… 

Len som prestala bojovať o pozornosť, lásku a uznanie od ľudí, ktorí ich dávali všetkým ostatným – len nie mne. Prestala som sa vnucovať. Prestala som zachraňovať vzťahy, ktoré ma vyčerpávali. Prestala som mať výčitky, keď som si vybrala seba.

unsplash.com

A vieš čo? Je mi tak dobre. Nie preto, že by mi nezáležalo na ľuďoch. Ale preto, že mi konečne záleží aj na sebe.
Možno sa im zdá, že som iná.
Možno pôsobím vzdialene.
Ale ja len konečne viem, kam chcem ísť – a hlavne, s kým tam nechcem ísť.

A nie, nehnevám sa…

Už nie…
Načo v sebe živiť ďalšiu zbytočnú emóciu? Len som si uvedomila, že ak niečo má skutočnú hodnotu, netreba to neustále zachraňovať. Skutočné putá nevyžadujú boj – ale vzájomnosť. A to je jediná forma lásky, ktorú dnes ešte beriem vážne.

Autor: Veru

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre