Mala som pri sebe chlapca, ktorý by mi dal všetko. No nevedela som, že nie vždy bol ku mne úprimný. Skrýval v sebe pocity, o ktorých nevedel hovoriť. Zaľúbila som sa doňho pomaly. Nebolo to zo dňa na deň. Bol mojím priateľom, ktorý stál pri mne za každých okolností. No prišla chvíľa, kedy som zistila, že to nebude také dokonalé, ako som si myslela.
Dozvedela som sa, že jeho rodina ma odmieta. Prečo? Dôvodom bolo odlišné vierovyznanie. Áno, v 21. storočí existujú aj takéto problémy, ktoré bránia dvom ľuďom v tom, aby mohli byť spolu. Mnohí mi hovorili, že to nemôže byť až taký problém, že sa to vyrieši.
pinterest.com
A ja som v to verila…
Ľúbili sme sa aj napriek tomu. Tvárili sme sa, že to nie je žiaden veľký problém. No v skutočnosti sme obaja vedeli, že to takto nebude fungovať. Zvnútra ma to ničilo. Nechcela som, aby to videl. Po niekoľkých mesiacoch som to už však prestávala zvládať. Všetky tie výmysly, čo dokázala vymyslieť jeho rodina, len aby nás rozdelili ma ničili.
Preplakala som kvôli tomu nie jednu noc. Moje vnútro slablo. No nepripúšťala som si to. Kým, neprišiel deň, kedy som ho sklamala. Stala som sa presne tou, akou ma videla jeho rodina. Vyčítam si to dodnes, no už to nezmením. Dostalo ma to na úplné dno. Dala som mu na výber, že náš vzťah môžeme ukončiť, alebo na to zabudneme a budeme spolu fungovať a bojovať naďalej. Rozhodol sa stáť pri mne.
Spoločne sme sa z toho dostali…
Aspoň som si to myslela. Jeho dôvera ku mne zmizla. Už to nebolo ako predtým. Videla som to a robila som všetko za záchranu nás dvoch. Prišli však ďalšie útoky, nielen zo strany jeho rodiny, ale aj zo strany našich známych. Ničilo nás to. Nechcela som si to pripustiť, no opäť som sa dostávala pomaly ku dnu svojich síl. Po istom čase som zistila, že sa to už nebude nikdy také, ako to bolo.
Verila som, dúfala, že sa to všetko zmení. Po nociach som plakávala a pýtala sa, či som naozaj tak zlá. On prestal bojovať a už som v tom bola sama. Prestala som sa pri ňom usmievať, takmer každé naše stretnutie skončilo hádkou. Večerný plač sa stal u mňa rutinou. Môj pohár trpezlivosti, že sa všetko zmení, sa plnil.
pinterest.com
Prišiel deň, kedy som si povedala dosť a takto to ďalej fungovať nemôže…
Rozhodla som sa ďalej neplakať, neobmedzovať sa kvôli niečomu, čo nemá riešenie. Vzťah jeden človek udržať nedokáže. V deň, kedy si prišiel po veci, sme obaja plakali. Nechceli sme to. Nechceli sme zahodiť všetko to, čo sme spolu prežili. Bolo to však to najrozumnejšie riešenie. Reči ľudí z okolia nás rozdelili.
Po našom rozlúčení som prvý týždeň zvládala. No po týždni to na mňa doľahlo, chcela som všetko vrátiť späť. Bolo však neskoro. S odstupom času som však pochopila, že to bolo správne. Začala som viac myslieť na seba, na rozvoj svojho ja, s ktorým som spokojná a vyrovnaná. Začala som sa viac usmievať, prestala som riešiť, čo si o mne druhí myslia. Začala som sa milovať takú, aká som.
Náš rozchod ma posunul…
Neudržujte niečo, s čím nie ste spokojné. Niekedy je lepšie odísť.
P.S.: Nikdy na teba nezabudnem. Naučil si ma milovať, bojovať, dal si mi počas tých rokov veľa. Toto všetko, čo sme spolu prežili, si budem nosiť navždy v srdci. Nezačala som ťa nenávidieť. Som stále tu. Som tu vždy pre teba. Už nie ako tvoja láska, ale ako tvoja priateľka. Tvoja najlepšia kamarátka, ktorá tu bude vždy, keď budeš potrebovať pomoc.
Autor: Domča
Coverphoto: Photo by Ferdinand Stöhr on Unsplash
